Nachádzame sa v období volieb: nebolo to tak dávno, čo sme mali búrlivé prezidentské voľby; nedlho po nich voľby do Europarlamentu; a voľby do nášho slovenského parlamentu tiež nie sú v ďalekej budúcnosti.

V skutočnosti sa voľby v našich životoch konajú oveľa častejšie, ako raz za niekoľko rokov; nejaká voľba sa koná každý deň a každú chvíľu. Takmer nepretržite si totiž volíme svoje myšlienky.

Nevnímame to tak možno preto, lebo väčšinou rozmýšľame automaticky. Automaticky reagujeme. A automaticky sa cítime tak, ako to zodpovedá našim reakciám. Väčšina ľudí je presvedčená, že inak to ani nejde, že nemáme inú šancu ako skrátka len reagovať na okolnosti. Tvrdíme, že tak to je, to je predsa prirodzené, normálne, že predsa nie sme stroje či roboty. Prirodzené aj normálne to možno je, no keď sa to tak vezme, práveže je to strojové či robotické: stlačí sa určitý gombík – a my zareagujeme určitým (zodpovedajúcim, naučeným, naprogramovaným) spôsobom. To ale nie je naša jediná možnosť, ani jediná prirodzenosť. Prirodzené je pre nás byť nie strojom, ale „bohom“: používať svoju slobodnú vôľu, tvorivú moc, inteligentné vedomie. Na realitu nielen reagovať, ale ju predovšetkým sami tvoriť a ovládať.

Okolnosti, ktoré sú už vytvorené, dané, sa príliš ovládať nedajú. Môžeme však ovládať svoje vibrácie. A keď ovládame svoje vibrácie, ovládame všetko vo svojom živote. Ovládame budúce okolnosti.

Ovládajme svoje vibrácie

Svoje vibrácie ovládame tým, ako sa cítime. Na druhej strane to, ako sa cítime, prezrádza, ako vibrujeme, a teda čo si k sebe priťahujeme, ako utvárame a ovplyvňujeme realitu.

Žiaľ, nejeden človek nevie poriadne povedať, ako sa naozaj cíti. Často máme tendenciu niečo si nahovárať, nepriznávať, nevnímať. Akonáhle si však svoje skutočné pocity, nálady, myšlienky, názory, presvedčenia a očakávania začneme systematicky uvedomovať, súvislosť medzi X a Y bude nepopierateľná – a to nás oslobodí. „Poznajte pravdu a pravda vás oslobodí,“ povedal už Ježiš Kristus.

Ovládame to, ako sa cítime, pretože dokážeme ovládať to, čo si myslíme. Pravda, tiež len do určitej miery. Príliš od seba vzdialené myšlienky sú totiž nepravdepodobné; to vysvetľuje, prečo nie je také ľahké zmeniť názor alebo začať (či prestať) niečomu veriť. Na druhej strane, aj veľmi radikálna zmena myslenia alebo presvedčenia je možná – postupne. 

Hlavný princíp je, že si treba vždy zvoliť takú myšlienku (z tých dostupných, čiže z takých, ktoré vás spontánne napadnú alebo ktoré si viete vymyslieť), ktorá vo vás vzbudí čo najlepší pocit. Nie takú, ktorá zodpovedá realite, čiže ktorá opisuje stav vecí taký, aký je. Opisovať stav taký, aký je, vás totiž iba udržiava v tom stave, aký je.

Až keď začnete rozprávať o veciach takých, aké by ste chceli, aby boli, začnete sa tak cítiť, čiže začnete tak vibrovať (vysielať, vyžarovať)  – a potom veci také aj budú.

Očakávania

Druhá vec okrem potreby stále dokola opisovať a rozoberať status quo, sú naše očakávania. Očakávanie k nám priťahuje to, čo očakávame. A my všeobecne všetko „očakávame“; očakávame veci chcené aj nechcené, očakávame cieľavedome aj podvedome. Očakávame, že ráno bude svetlo a večer slnko zapadne. Očakávame počasie podľa predpovede. Očakávame, že sa k nám rôzni ľudia budú správať tak, ako sme zvyknutí. A čo očakávame, keď musíme niečo vybaviť, alebo ísť nečakane k doktorovi či na pohotovosť? Čo očakávame v širších súvislostiach, od rôznych spoločností, firiem, vlády? Čo očakávame v zmysle budúcnosti ľudstva a Zeme?

Môže sa stať, že sa točíme v bludnom kruhu: podľa bežnej logiky očakávame to, čo je pravdepodobné a realistické, čo zodpovedá našim doterajším skúsenostiam aj skúsenostiam iných ľudí (zväčša väčšiny). Naša skúsenosť sa však deje na základe našich myšlienok a očakávaní. Ak sa tieto neustále odvíjajú len od toho, čo už bolo a je, budú vytvárať len viac toho, čo už bolo a je. My to budeme naďalej pozorovať, rozoberať a baviť sa o tom; tým tomu budeme stále prispôsobovať svoje myšlienky a pocity – a tie budú ďalej vytvárať a priťahovať len viac a viac toho istého!

Ako tento bludný kruh zastaviť? Prestať si myslieť myšlienky na základe kritéria pravdivosti, realizmu, skúsenosti či zvyku a začať si vyberať myšlienky na základe kritéria toho, aký pocit v nás vyvolávajú.  

Keď sa naučíme a navykneme si vyberať si myšlienky podľa toho, či sa vďaka nim cítime o čosi lepšie, alebo o čosi hnusnejšie, začneme sa permanentne cítiť lepšie, začneme permanentne inak vibrovať, čiže naša skúsenosť sa bude môcť začať meniť (začneme si priťahovať iné okolnosti, udalosti a výsledky). Okrem toho však tiež začneme vidieť súvislosti. Začneme chápať, ako to funguje.

Akonáhle získame kontrolu nad svojimi myšlienkami, prestaneme mať pocit nespravodlivosti. Namiesto toho sa v nás prebudí chuť žiť a tvoriť, ktorú máme vrodenú.

Naše vibrácie tvoria svet

Neplatí to len o našej malej súkromnej sfére. Tento svet nie je žiadna abstrakcia, tvorí ho takzvané kolektívne vedomie, čiže každý jeden z nás. Logicky teda každý jeden z nás svojimi vibráciami (myšlienkami, emóciami a očakávaniami) prispieva k stavu sveta takému, aký práve je.

Nie je možné dívať sa na to, čo je na svete zlé (a nielen sa na to dívať, ale o tom neustále diskutovať) bez toho, aby sme si tým neznemožňovali také vibračné nastavenie, ktoré by k nám pritiahlo to, čo považujeme za dobré či správne. Nie je možné dívať sa na to, čo je na svete zlé (a neustále o tom diskutovať – s patričným rozhorčením, opovrhnutím a nenávisťou), byť presvedčení, že všetci mocní tohto sveta sú tí najväčší sviniari, očakávať, že všetko ide jednoznačne k horšiemu a cítiť sa vážne ohrození – a získať lepší svet, lepšiu vládu, lepší život, lepšie všetko pre všetkých.    

Väčšina občanov v demokratickej spoločnosti sa cíti byť rovnako neslobodná, ako väčšina občanov v akejkoľvek inej forme spoločenského zriadenia. Nesloboda totiž nie je o forme vlády, ale o takých vibráciách, ktoré znemožňujú prúdenie toho, čo je podľa človeka dobré a blahodarné.

Miliardy volieb

Dennodenná voľba lepších myšlienok a lepších očakávaní znamená lepšiu budúcnosť, lepší pocit zo života z princípu a bezpodmienečne (čo je cieľ všetkých mystikov a duchovných ľudí hľadajúcich osvietenie či Boha), nekonečnú slobodu, nesmiernu tvorivú moc, ale aj obrovský vplyv. Vnútorný súlad má totiž oveľa väčší vplyv, ako nesúlad.

Ak ste v súlade, nemusí vás zaujímať, ako vibrujú (čo vysielajú a teda vytvárajú) druhí – vy spoločné vibrácie „prebijete“, ovládnete. (Skúste si to sami odskúšať, najlepšie v nejakej malej skupinke v rámci nejakej nie veľmi závažnej veci, kým nezískate väčšiu istotu.)

Veľkolepé celoštátne (alebo celoeurópske či hoci aj celosvetové) voľby v skutočnosti nie sú až také dôležité, ako sa tvária. Sú iba dôsledkom, viditeľným prejavom miliónov volieb robených miliónmi až miliardami príslušníkov národov a občanov tejto planéty tisíckrát za deň. Pripomeňme si to zakaždým, keď nás premkne strach, odpor, znechutenie, nenávisť, bolesť, krivda, smútok či únava zo života, a zvoľme si vtedy niečo o trošku lepšie a krajšie. Máme na to.

(Poznámka: Niektoré myšlienky v texte sú výroky Esther Hicks.)

text_ Zuzana Šestáková