Zlaté rady ako ustáť krušné časy vo vzťahu
Zdá sa, že čím viac sa nám darí ekonomicky, tým menej spokojnosti zažívame v partnerských vzťahoch. Manželská krivka nepokojne klesá a tá rozvodová naopak trúfalo stúpa. Mnohí už rezignovali a životného partnera nahradil zvierací miláčik. Človek však svoju spriaznenú ľudskú dušu potrebuje – ako sa však dopracovať k takému vzťahu, ktorý obstojí vo všetkých nástrahách súčasného sveta? Životný štýl súčasného človeka by sa dal označiť ako instantný. Instantný znamená rýchly, okamžite hotový, ale takisto druhotriedny, nižšej kvality, náhrada či napodobenina originálu. V instantnom duchu dnes funguje všetko: jedlo, komunikácia, vzťahy. Fastfood však nikdy nemôže konkurovať varenej strave od mamy, smsky nikdy nedosiahnu taký stupeň intimity ako osobný rozhovor a instantný vzťah, ktorý je založený na vášni a emocionalite, nikdy nedosiahne hĺbku vzťahu dlhoročných partnerov, ktorí spolu zostávajú aj vtedy, keď už nemôže byť ani reči o sexuálnom vzplanutí, či motýlikoch v bruchu. Problém je, že takýto dôverný vzťah vyžaduje, podobne ako dobré jedlo, investíciu času a energie, istý stupeň obety, do ktorej sa nám dnes vôbec nechce. Nie je to však o tom, že by sme boli len do seba zahľadení a leniví – dá sa povedať, že skrátka nevládzeme. Oproti predošlým generáciám sme totiž oveľa viac unavení a citovo mimoriadne nestáli.
Unavení a citovo nezrelí
Ak niečo v súčasnosti hromadne bojkotuje naše vzťahy, je to naša citová nezrelosť. V strednej Európe to už začína vyzerať ako na západe: dobrí terapeuti a antidepresíva idú na odbyt ako teplé rožky. Afektívne poruchy najrôznejších druhov sú fenoménom doby a táto patologická tendencia sa netýka len žien, ako tomu bývalo v minulosti zvykom, ale čoraz viac aj mužov. Tento fakt si treba uvedomiť vždy, keď si na svojom partnerovi začnete častejšie všímať chyby, ale aj vtedy, keď sa plní ideálov zoznámite s niekým novým. Dnes má už prakticky každý človek nejakého kostlivca v skrini, a tak už ani nejde o to nájsť dokonalého človeka bez nerestí, ale nájsť si hodnotovo čo najbližšieho a negatívne stránky potom spoločne okresať, či v ideálnom prípade z nich s pomocou toho druhého vyrásť. Práve spoločné prekonávanie prekážok totiž robí vzťah silným a navyše pomáha ľudsky dozrieť, stať sa odolnejším, silnejším. S našou citovou nerovnováhou je to teda ako so začarovaným kruhom – pretože sme nezrelí, nechceme sa citovo angažovať, no kým nezačneme žiť zmysluplné vzťahy, je pravdepodobné, že emocionálne zakrpatieme úplne. Ak ste teda náhodou bez partnera a navyše citovo zranení z minulých neúspešných vzťahov, pamätajte si, že kliatbu niekde treba zlomiť a ideálne je, ak na to pôjdete z oboch strán: 1. Stanete sa emočne vyspelejším – lepšou psychohygienou, či odbornou pomocou a najmä aktívnou prácou na sebe. 2. Prekonáte strach z intimity a to tak, že sa otvoríte novým vzťahom a keď zrovna začnete budovať nejaký perspektívny, neutečiete od neho, len čo sa objavia prvé problémy. Treba si uvedomiť, že vzťah, rovnako ako človek, zažíva svoj vývoj a tak ako mladý človek vidí v puberte všetko čierne a snaží sa trochu tvrdošijne raziť si svoje hranice, tak sa partneri počas prvej “pubertálnej” krízy začínajú vidieť realisticky, čo sa prejavuje na ochabnutí zamilovanosti a prvých hádkach. V tejto dobe nie je riešením okamžite zložiť zbrane a dať sa na útek, ale pomaly a rozvážne nachádzať cestu, ako sa dá vytvoriť možná symbióza. Dôvodom, pre ktorý tak dnes nekonáme, je už spomínaná tyrania emócií a takisto únava. Kladieme príliš dôraz na pocity, a tak akonáhle sa objaví nepríjemnosť, máme dojem, že musíme utekať, lebo inak pôjdeme proti sebe. Zabúdame, že sme ľuďmi nie pre svoju citovosť, ale pre schopnosť vôle a rozumu kooperovať, a teda rozhodovať sa pre dobro, aj keď má krátkodobo podobu nepríjemného pocitu. Predstavte si, že by vás vaši rodičia opustili v malom veku len preto, lebo ste často kričali a všade ste nechávali neporiadok. Určite to bolo pre nich nepríjemné a možno z vás boli aj úplne na nervy, no ostali pri vás, lebo to tak bolo správne. Vedeli, že to chce čas, kým dospejete a stanete sa samostatnejšími. So vzťahom je to navlas rovnaké. Dvaja ľudia sú v spoločnej domácnosti ako jeden živý organizmus, no kým sa zjednotia a ich vzájomná spolupráca bude prebiehať hladko, najprv vyžaduje poriadne veľa vysvetľovania, trpezlivosti a úsilia. Lenže na to, aby sme to všetko ustáli, potrebujeme energiu – my sme unavení. Druhá otázka teda je: prečo sme tak hlboko ochabli a strácame životný entuziazmus už v mladom veku? Dôvody sú zrejmé: narastajúce nároky na jednotlivca, extrémne pracovné nasadenie, nedostatočná výživa spôsobená syntetikou a GMO potravinami, no a najmä – ideologická hmla. Dnes sa môžete pokojne rozhodnúť, či budete veriť v Boha, Alaha alebo bohyňu Lakshmi, môžete si zvoliť sexuálnu orientáciu, či dokonca zmeniť pohlavie... Nikdy nemal človek tak veľa možností ako dnes a nikdy pred tým zas nebol človek tak veľmi zmätený. Ak neveríte, choďte do najbližšieho kníhkupectva a obzrite si najpredávanejšie tituly: ezoterika, motivačná literatúra, návody na šťastný život, návody, ako sa stať rýchlo bohatým… Dnešný človek ani nevie, kým je, kam smeruje, študuje to po večeroch z knižky, ktorá mu leží na nočnom stolíku. Potom užije liek, aby mohol zaspať, lebo ráno vstáva do namáhavej práce, kde opäť vypľuje dušu, a tak funguje stále dokola. Nie, naozaj sa nečudujeme, že nemá viac chuť riešiť ešte aj vzťahové problémy.
Syndróm princeznej na hrášku
Pre neuveriteľnú komplexnosť dnešného sveta sme sa teda naučili všetko si zjednodušovať. Chceme prácu, ktorá nebude náročná, vzťah, ktorý je bezbolestný, vo všetkom hľadáme spôsob, ako si život spraviť pohodlným, bezproblémovým. Iste, dať dvakrát denne mačke nažrať je určite menej namáhavé ako znášať vrtochy partnera, ale ruku na srdce, vy predsa viete, že ani celá svorka šeliem vám nedokáže nahradiť taký stupeň intimity, aký vám dá človek. Pohodlný život má navyše jeden nepekný vedľajší účinok – čím bezbolestnejšie žijeme, tým viac strácame schopnosť bolesti a nepríjemnostiam čeliť. Je to ako s tou princeznou na hrášku. Keďže ju celý život pestovali ako vo vatičke, aj malý hrášok pod matracom jej spôsobil bolesť a modriny, lebo na diskomfort vôbec nebola zvyknutá. A tak aj my, zvyknutí na maximálne pohodlie svojej samoty, sa stávame nedostupnými pre druhých, lebo nás hlboko urazí už malá poznámka, rozladí nepatrný zlozvyk či neresť druhého. V minulosti sa taký človek nazýval “starý mládenec” či “stará dievka”, skrátka človek zvyknutý na svoje maniere tak veľmi, že radšej celý život zostal sám. Netvrdíme samozrejme, že životu bez partnera musí zákonite chýbať zmysel. Len si dovolíme pripomenúť, že uzatváraním sa pred životom síce neutŕžime toľko zranení od druhých, avšak spôsobíme si oveľa vážnejší problém: duševne zakrpatieme a naše srdce sa stane žalostne malé a prázdne.
Aj duchovné srdce je sval – musíme sa naučiť rozširovať ho
Ak sme sa náhodou trafili do vašej diagnózy, nevešajte hlavu – nie ste v tom sami, a navyše, aj tento problém má riešenie. Stačí, ak sa prestanete vyhýbať všetkému nepríjemnému a začnete vo svojom živote robiť správne rozhodnutia. Keď filozofiu aplikujeme na vzťahy, znamená to asi toto: Už nebudem utekať z ďalšieho perspektívneho vzťahu, len čo príde kríza. Dám partnerovi priestor, nebudem nástojčivo trvať na svojich povrchných predstavách. Nebudem drobné nezrovnalosti zveličovať a zo všetkého robiť paniku. No správne rozhodnutie je aj toto: Nebudem viac investovať energiu do vzťahu, ktorý nie je perspektívny. Taký môže byť vzťah so ženatým mužom alebo s cudzincom, s ktorým sa vidíme päťkrát do roka. Môže to byť vzťah s mužom, s ktorým chodím už desať rokov a viem, že si ma nikdy nevezme. Správne rozhodnutia začnú vo vašom živote všetko upratovať, a preto sa ich nebojte aplikovať aj do iných sfér ako tých vzťahových. Je to ako duchovný tréning, ktorý sa dá praktizovať naozaj každodenne. Ste totálne leniví? Upracte si byt. Často rozhadzujete peniaze v reštauráciách? Choďte do obchodu, niečo malé si kúpte a navarte. Bývate lakomí, závistliví, totálne sebeckí? Urobte niečo len pre druhého, prajte druhým dobré. Príliš často sa uzatvárate do samoty? Choďte von, navštívte súrodencov, rodičov, alebo len vybehnite von z bytu trebárs do obchodného domu. Máte sklony k melanchólii? Zamestnajte sa nejakou manuálnou prácou –saďte kvety, umyte chladničku, uštrikujte sveter a vo vnútri poďakujte za všetko krásne a veselé vo vašom živote. Fakt neznášate svoju susedu? Usmejte sa na ňu a zvezte sa s ňou vo výťahu. Výsledok bude ten, že sa vnútorne zocelíte, získate pevnejšiu vôľu a vaše vášne a emócie s vami nebudú tak bezuzdne zametať. Už nebudete citovo nestáli a čoskoro pominie aj tá čudná únava, lebo svoj čas odrazu začnete využívať len na osožné veci pre seba a druhých. Nuž a na záver, nezabudnite, že práve takto sa vám kultivuje duch a zväčšuje srdce, ktoré bude odrazu oveľa viac pripravené milovať– v šťastí, aj v nešťastí, v zdraví, aj v chorobe…A kto by nechcel tráviť čas s takýmto veľkodušným človekom? :-) Každý! Lebo takých ľudí je dnes ako šafranu...
S.O.S. návod ako nezutekať z perspektívneho vzťahu
Držíme vám palce, aby ste sa zoznámili s niekým naozaj výnimočným. Ak je to už náhodou tak a vy ste vo vzťahu s niekým, s kým to vyzerá perspektívne, máme pre vás zopár zlatých rád do daždivých dní. 1. Dobrá kríza nikdy nie je zlá Kríza neznamená hneď koniec. Možno ste objavili u partnera prvé negatívne stránky. Lezie vám na nervy jeho neporiadok, hrozný vkus obliekania, nie je viac takým úchvatným milencom, akým bol… Nevešajte hlavu! To, že nechodíte každý víkend na výlet a nenosí vám raňajky do postele, ešte neznamená, že vás nemiluje. Cvičte sa v tolerancii a v láskavosti – o veciach, ktoré vám prekážajú, možno hovoriť aj s úctou. 2. Rozpamätať sa na začiatky Niekedy sa stane, že sa partneri vzájomne odcudzia. Žijú dva paralelné životy a človek má tendenciu veriť, že všetkému je koniec a treba sa rozlúčiť. V tomto prípade radia experti rozpamätať sa na začiatky, keď ste boli ešte zamilovaní. Čo sú tie dobré vlastnosti na tomto človeku, ktoré si tak vážim? Spomeňte si na spoločný smiech, časy, keď ste prežívali ozajstnú blízkosť. Takto ľahšie uveríte, že šance na obnovu vzťahu stále existujú. 3. Pripraviť pôdu na rozhovor Keď sa dvaja ocitnú vo vzťahovej kríze, môže to byť naozaj bolestivé – a tiché. “Bolí” už vzájomný pohľad, tón hlasu, povedané, či naopak nevypovedané slovo. Pri tichej domácnosti treba veľmi citlivo a postupne obnoviť pôdu na rozhovor. Prvým krokom môže byť láskavý pozdrav, druhým podanie dáždnika, keď vonku prší, tretí krok len nežne vyslovené želanie “vráť sa z práce skoro”. Nezabúdajte však na trpezlivosť, mlčanie sa môže zlomiť až po mesiacoch takéhoto “kyprenia” pôdy. V jednom ozajstnom prípade sa muž po mesiacoch mlčania rozplakal a povedal: “Už som nechcel hovoriť, lebo som mal dojem, že ti každým slovom len ubližujem”. 4. Žiadne výčitky! Najväčší zabijakom intimity je neustále vyčítanie chýb partnerovi. Ak žena kŕmi svojho muža len svojou nespokojnosťou, je len otázkou času, kým sa úplne uzavrie, stratí sebavedomie a aj túžbu po partnerke. Preto, ak ste v kríze, neprekonávajte ju vetami ako “Ty hovoríš, ty robíš, ty nerobíš, ty nehovoríš…” V Biblii sa píše, že máme najprv vytiahnuť brvno z vlastného oka. Inými slovami, myslite predovšetkým na svoje chyby, postoje a slabosti. Pozor na formulácie – akonáhle budete hovoriť o tom, čo sa vám na druhom nepáči, voľte mierny tón hlasu a zmierlivé formulácie. “Prepáč, ak ti krivdím, ale naozaj mám dojem, že sa mi vyhýbaš”, znie lepšie ako “Zase si bol do noci preč, čo si tam robil!?” 5. Pomalé rozpúšťanie blokov a obnova blízkosti Vzájomné odcudzenie sa najprv uzdravuje na úrovni pohľadov, potom slov, až potom dotykov. Nečakajte, že sa s vami partner hneď bude chcieť intímne zblížiť, keď je od vás srdcom na míle vzdialený. V manželskej poradni stavajú na postupnosti a telesná intimita sa uzdravuje jemnými dotykmi, napríklad pri tanci. text_ Katarína Mikulová