Žiarlivosť je stará ako láska sama. V histórii by sme našli stovky smutných príkladov toho, kam až dokáže žiarlivosť zájsť... Avšak, kto z nás niekedy nežiarlil? Kto sa necítil zranený? Žiarlivosť je taká silná emócia, že človeka celkom opantá, zničí jeho dôveru, city i sebahodnotu. Je prirodzené žiarliť? Je žiarlivosť dôkazom lásky, alebo jej odvrátenou stranou?
Záruka neexistuje
Láska stojí na princípe rovnocennosti a prijatia, žiarlivosť naopak úzko súvisí s pochybnosťami o sebe samom, strate sebaistoty, so znížením sebavedomia. Pocit menejcennosti intenzívne dolieha na žiarlivca a rýchlo sa mení na hnev až nenávisť. Láska s príchuťou žiarlivosti bolí a partnerov zasahujú protichodné emócie. Nevedia, či cítia lásku alebo nenávisť... Žiarlivosť sa tiež spája s ohrozením vernosti a dôvery. Vieme však, že neexistuje žiadna záruka vernosti partnera. V živote sa neustále stretávame s novými ľuďmi, nadväzujeme nové vzťahy a s každým novým vzťahom vzniká potenciálne riziko ohrozenia fungujúceho partnerstva. Je to logické, všetci to registrujeme a väčšinou akceptujeme. Prečo sa teda objavuje žiarlivosť? Kde pramení?
Zbavte sa pochybností o sebe
Ak si jeden z partnerov málo verí, pochybuje o svojej hodnote, príťažlivosti, schopnostiach, či o tom, že dáva tomu druhému dosť, stáva sa prirodzene žiarlivým. Má strach, že niekto iný, lepší ho môže nahradiť. Provokuje hádky pre maličkosti, vyslovuje svoje sklamania z partnerovho správania a zároveň tým zneisťuje sám seba a svoju pozíciu vo vzťahu. Má pocit, že nie je dosť dobrý, a tak používa žiarlivosť na zakrytie vlastného problému. Hoci navonok môže byť takýto človek talentovaný, obdivovaný, úspešný, v partnerskom živote mu môže podkopať pôdu pod nohami vlastná neistota, ktorá môže prameniť kdekoľvek. I v zdanlivo bezvýznamnej situácii, ktorá sa mohla odohrať kedysi dávno v detstve, v rodine, v škole...
Práca na vlastnej sebaistote je dlhou cestou, ktorá začína vetou „Mám sa rád, mám sa rada...“ Ak sa po nej pustíte, či už sami alebo s pomocou psychológa, pocítite v živote obrovské zmeny.
Kontrolovanie, scény a pomsta
Najjednoduchšou metódou, ako si potvrdzovať, že sme milovaní a oceňovaní, je vyžadovanie si pozornosti partnera. Žiarlivec potrebuje dôkazy lásky – vyznania, sms-ky, darčeky, romantické večere či prekvapenia. Ak sa mu to nedostáva, prichádzajú na rad výčitky zo zanedbávania a tiež neustále stupňovanie nárokov. Žiarlivec potrebuje zároveň kontrolovať svojho partnera, sledovať každý jeho krok, čím chce získať nad ním moc. Je vytrvalý v nekonečných telefonátoch, náhodných stretnutiach, vo vypočúvaní partnera a v konfrontáciách o porušovaní jeho vernosti. Robí scény. Na partnera pritom prenáša zodpovednosť za svoje výbuchy násilia a hnevu, pričom sa sám prezentuje ako nevinná obeť bolesti.
Žiarlivec hľadá záruku istoty a nekonečnej lásky u partnera, bez ohľadu na to, čo všetko sa mu od neho dostalo. Je nenásytný. Nič mu nestačí.
Poslednou fázou žiarlivosti je pomsta, snaha o odplatu. Žiarlivý partner sa sám cíti na konci so silami a zaútočí na najzraniteľnejšie miesto toho, koho „miluje“. Obviňuje partnera z najhorších úmyslov a premyslených klamstiev, používa proti nemu intímne a dôverné informácie. Útočí na jeho sebaúctu a dôstojnosť. V tejto fáze stoja už partneri na krehkej hranici chorobnej žiarlivosti, ktorá vyvoláva neustále napätie, obavy, strach a často vedie až k fyzickým útokom.
Chorobní žiarlivci málokedy vyhľadajú pomoc, problém vidia u partnera, ktorého chcú zmeniť.
Ako na žiarlivosť?
Postoj žiarlivca je podporovaný silnými emóciami, a tak sa nedá zmeniť logickými argumentmi. Vo vypätej situácii sa určite so žiarlivcom nehádajte. Ani váš plač a pocit krivdy z nespravodlivého obviňovania situáciu nevyrieši. Naopak, namiesto jedného nahnevaného a bezmocného partnera, budú dvaja. Ďalším chybným postojom by bolo ustúpiť a sľubovať, že sa polepšíte. Najvhodnejším spôsobom, ako upokojiť žiarlivé city, je nepripustiť si pocity urazenia či hnevu, ale riešiť situáciu s láskavosťou a nadhľadom.
Použiť úsmev, milé slovo, nežný bozk... Až po uvoľnení napätia nastane vhodný čas porozprávať sa s partnerom. Žiarlivosť jedného z partnerov je však vždy spoločným problémom páru. Nájsť skutočné pohnútky žiarlivosti u partnera alebo u seba samého a prijatie zodpovednosti za ne, je prvým krokom k zmene. Pátrajte po príčinách svojich pocitov a zároveň prijmite svoju emocionalitu, nech je akákoľvek. Majte sa radi takí, akí ste. Pracujte denne na svojej sebaistote. Oceňujte sa, hovorte sami sebe v čom ste dobrí a na čo môžete byť hrdí. Iba vlastná sebadôvera je totiž tým správnym kľúčom k životu bez žiarlivosti, k vyrovnaným a harmonickým vzťahom.
Eva Hlístová