Žijeme v ére tečúcej i teplej vody a nepreberného množstva čistiacich a kozmetických prípravkov. Slovo hygiena je na dennom poriadku a mnohokrát zachádza až do extrémov. U niektorých ľudí prerástla až do myzofóbie, obsedantno-konvulzívnej poruchy, ktorá sa prejavuje panickým strachom z baktérií, nákazy či špiny. Postihnutý má neustále nutkanie umývať si ruky, telo, vlasy ako aj neochotu dotýkať sa predmetov. Početné reklamy sú zamerané na dezinfekciu a úzkostlivú čistotu aj domáceho prostredia. Jej obyvatelia, hlavne deti, sú však potom náchylnejší na alergie a infekcie, pretože ich organizmus nemá vybudované účinné obranné mechanizmy. Ako sa teda správne a eko starať o svoje telo a domácnosť?

 

Všetkého veľa škodí!

Pri nadmernom používaní čistiacich prostriedkov sú ich toxickému pôsobeniu vystavený členovia domácnosti a zároveň „spoluobyvatelia“-mikroorganizmy si budujú svoju vlastnú imunitu a stávajú sa odolnejšími :-( Aj prehnaná osobná hygiena oslabuje obranný systém človeka. Môže narušiť krehkú symbiózu povrchového mikrobiómu (okrem pokožky osídľuje aj nosnú sliznicu, ústnu dutinu, tráviaci a močovo-pohlavný trakt) a paradoxne tak zvýšiť chorobnosť. Časté sprchovanie a nanášanie nevhodných prípravkov poškodzuje ochranný lipofilný (tukový) film pokožky, vysušuje ju, čím spôsobuje mikrotrhliny a prípadné následné infekcie. Pokožka sa celkove stáva citlivejšou.

 

Čistá domácnosť

Na udržiavanie skutočne čistej domácnosti netreba mať nakúpenú celú batériu agresívnej chémie. Stačí teplá voda a ekologický čistiaci prostriedok. Vhodným doplnkom sú esenciálne oleje. Do kúpeľne a na toaletu je vhodná dezinfekčná kompozícia silíc tea tree, borovice a eukalyptu. Na podlahy aj kuchynskú linku odmasťujúco-dezinfekčná zmes pomaranča a eukalyptu. Pridanie citrónovej či grapefruitovej silice osvieži a prečistí ovzdušie, levanduľa pôsobí upokojujúco a má aj repelentné účinky. Na zrkadlá a sklo stačí zriedený octový alebo liehový roztok. Na vyčistenie toaletnej misy je vhodné použiť zmes sódy bikarbóny, bieliacej soli s aktívnym kyslíkom a kyseliny citrónovej, prípadne aj octu.

 

Čistá bielizeň

Pri praní nestačí len vymeniť komerčný prací prostriedok za ekologický, ale treba sa vlastne nanovo naučiť ako správne a pritom efektívne prať. Základom je roztriedenie bielizne podľa farby, materiálu a stupňa znečistenia. Škvrny na bielizni sa najprv perú samostatne, pomocou žlčového alebo olivového mydla s citrónom, následne sa bielizeň perie s ostatným bežne zašpineným. Teplota prania sa nastavuje podľa štítkov na oblečení. Minimálne by mala byť 40°C (rozpúšťajú sa tukové čiastočky z pokožky), spodná bielizeň, uteráky a posteľná bielizeň aj pri vyššej teplote (60°C). Do práčky sa podľa vopred zistenej tvrdosti vody pridá zmäkčovač vody. Na bielenie sa k praciemu prostriedku pridáva soľ s aktívnym kyslíkom. Netreba zabúdať ani na ekoaviváž, ktorá optimálne vypláchne zvyšky pracích prostriedkov z textilu na záver pracieho cyklu. Odporúča sa najmä pre alergikov, ľudí s citlivou pokožkou a deti!

 

Vlasy – koruna krásy

Priekopníci prirodzenej starostlivosti o vlasy prešli od komerčných „saponátových“ šampónov, cez prírodné s cukrovými tenzidmi, vlasovými umývacími olejmi či tuhými šampónmi až k tzv. bezšampónovaniu. Pri tomto optimálnom type starostlivosti sa vlasy zo začiatku umývajú zmesou sódy bikarbóny s vodou a oplachujú roztokom jablkového octu alebo citrónu s vodou. Na záver sa môžu vyživiť a prevoňať bylinkovým odvarom alebo esenciálnym olejom. Po určitej dobe, keď sa už premasťovanie pokožky znormalizuje, sa vynecháva sóda bikarbóna. Pri dlhšom používaní by mohla pokožku nežiadúco vysušiť. Takto si časom stačí umývať vlasy približne každé 2 týždne, možno aj zriedkavejšie. To závisí od ich ďalšej úpravy. No nie je to fantastické?

 

Uši – zvukové senzory

Uši na svoju ochranu tvoria vo zvukovode ušný maz. Je to olejovitá vo vode nerozpustná látka tvorená hlavne triglyceridmi, mastnými kyselinami a cholesterolom. Zároveň pomáha udržiavať ušný kanál vlhký. Chráni vnútorný povrch kanálikov a drobné vlasové folikuly pred infekciou a vodou. Postupne viaže nečistoty, prach, baktérie, mikroorganizmy a odumreté bunky kože. Prirodzenou cestou ich vylučuje od blanky bubienka smerom k vonkajšiemu zvukovodu, čomu napomáha aj žuvanie. Ucho sa má čistiť len zvonka – viditeľné nečistoty sa jemne utrú vlhkým uterákom alebo širokou vatovou tyčinkou. A vedeli ste, že cigarety nepoškodzujú iba pľúca, ale aj sluch?

 

Zuby – perly zdravia

Starí ľudia ešte v 70. rokoch 20. storočia zomierali bezzubí, pretože zubom sa nevenovala veľká starostlivosť. Zubná kefka a pasta sa len postupne z miest dostávala aj na slovenský vidiek. Prinášali ich ľudia, ktorí sa vracali zo „služby“ v meste alebo v zahraničí, prípadne vojaci. Dovtedy sa zuby umývali popolom či soľou, ktoré sa nabrali na vlhkú handričku, prípadne sa zuby a ďasná potierali čerstvými listy šalvie alebo sa jednoducho žuvali, čím pomáhali liečiť aj zápaly ďasien. Využívalo sa aj samočistenie chrupu pri konzumácii jabĺk alebo sudovej kapusty. Dnes sa najčastejšie kombinuje mechanická očista (zubná a medzizubná kefka, zubná niť) s zubnou pastou či gélom, najvhodnejšie na prírodnej báze bez obsahu fluoridov. Novinkou je prírodná zubná kefka na čistenie a bielenie zubov z koreňa alebo vetvičky stromu Arak - Salvadora Persica. Pri ústnej a zubnej hygiene sa využíva už tisíce rokov. Dokonca aj Rimania používali na čistenie zubov tyčinky zo stromu (Pistacia lentiscus). Žuvaciu tyčinku používali najmä v islamských krajinách hlavne v Afrike, Ázii, Južnej Amerike. Novú generáciu v starostlivosti o chrup a ošetrovanie ústnej dutiny predstavuje používanie zubného oleja bez použitia zubnej kefky. Vysoko účinný olejový prípravok zuby čistí, pôsobí proti zubnému kameňu a povlakom, proti parodontóze a infekciám v ústnej dutine. Pri pravidelnom používaní dochádza tiež k zosvetleniu zubov. Zloženie stravy a frekvencia starostlivosti o ústnu dutinu má priamy vplyv na vznik zubného povlaku a zápalových procesov ďasien. Prevaha rafinovaných sacharidových tepelne upravených potravín a pochutín s alarmujúcim nedostatkom čerstvej zeleniny, ovocia, semien a orechov s prirodzene abrazívnym účinkom stoja za zlým zdravotným stavom chrupu už od detského veku. Frekvencia čistenia je tiež nedostatočná. Ústna dutina by sa mala aspoň vypláchnuť čistou vodou bezprostredne po konzumácii každého jedla a nápoja (okrem vody), pomocou kefky (nie však bezprostredne po jedle) či zubného oleja minimálne ráno a večer pred spaním.

 

Telo

Obdobie stredoveku je známe masívnym šírením epidémií a absolútnym nezáujmom o hygienu. Až v polovici 18. storočia, v období osvietenstva, sa myslenie a vzťah ľudí k hygiene pozvoľna začali meniť. Zvýšené povedomie o jej význame a potrebe viedlo k výraznému poklesu výskytu a úmrtnosti na infekčné ochorenia. Dnes máme skôr opačný problém – aj nadmerná hygiena v industrializovaných krajinách v posledných rokoch vedie k zvyšujúcej sa chorobnosti obyvateľstva. Pribúdajú hlavne alergické a kožné ochorenia, a to už od útleho veku. Najväčší orgán nášho tela – pokožka má hlavne kryciu a ochrannú funkciu. Jej povrch pokrýva prirodzené mastná lipidová vrstva, ktorá ju spolu s masívnym mikrobiómom chráni pred vonkajšími vplyvmi. Narušenie tejto vrstvy vedie postupne k zmenám funkcií pokožky, jej výraznejšiemu vysušovaniu, odkiaľ je už len krôčik k mikropoškodeniam a následnému infikovaniu. Ako sa teda najlepšie chrániť? Hlavne treba prestať škodiť. Menej je niekedy viac! Očistu celého povrchu tela nie je vhodné vykonávať každodenne, či dokonca viackrát za deň. Na dennej báze sa podľa potreby umýva oblasť podpazušia, intímne partie a chodidlá (po hygiene nezabúdať na dôkladné vysušenie medziprstových priestorov ako prevenciu plesňových ochorení). Celotelovú hygienu stačí vykonávať približne raz za týždeň. Skutočná frekvencia jej potreby ale závisí od viacerých faktorov, hlavne od fyzickej námahy, ročného obdobia, spôsobu stravovania či chorobnosti. A čím sa vlastne umývať? Povrch tela je pokrytý jemnou tukovou vrstvou, ktorá sa nemá narúšať, pri zachovaní prirodzeného „dýchania“ pokožky. Väčšinová komerčná kozmetika má ropný základ (pokožku prekryje a neumožní jej dýchať) a jej účinky sú silno detergenčné (odmasťovacie). Vhodná je preto prírodná kozmetika, ktorej základ tvoria rastlinné oleje a súčasťou sú jemné cukrové tenzidy. Najlepšou voľbou sú kúpeľové alebo sprchovacie oleje, ktorých účinok sa môže modifikovať pridaním esenciálnych olejov. Ich používanie má preventívny charakter, keďže funkciu pokožky nenarúša, práve naopak, prirodzene ju normalizuje. Pri bežnom umývaní je sprchovanie efektívne, rýchle a dokonca aj ekonomicko-ekologické (šetrí vodu). Naopak kúpeľ sa využíva pri väčšej časovej voľnosti a spája sa s relaxáciou. Pridávajú sa do neho soli do kúpeľa. Nevysúšajú pokožku, ale očisťujú ju od prebytočnej mastnoty a odumretých buniek. Tým, že prenikajú do spodných vrstiev pokožky, tak ich zásobujú vlhkosťou, vďaka čomu pokožka nadobúda jemnosť a sviežosť.

 

Ruky

Hygienu rúk mnohí ľudia podceňujú, čo sa prejavuje najmä v jesennom a jarnom období pri zvýšenom výskyte infekčných ochorení respiračného traktu a náraste chorobnosti. Tieto ochorenia sa prenášajú kvapôčkovou infekciou vzduchom a tým pádom aj ostávajú na rôznych povrchoch, s ktorými prichádzajú ruky do styku (klávesnica počítača, kabelka, peniaze, zábradlie, verejná doprava atď.). Kedy nezabúdať na umytie rúk? • Po príchode do domácnosti alebo na pracovisko majú prvé kroky (po vyzutí) mieriť rovno k umývadlu. Ruky sa navlhčia, nanesie sa na nich tekuté alebo tuhé mydlo a dôkladne aspoň jednu minútu sa vzájomne otierajú. Nielen dlaňami, netreba zabúdať ani na medziprstové priestory. Následne sa opláchnu pod prúdom teplej tečúcej vody. Ak majú sklon k vysúšaniu, tak je vhodné ich následne ošetriť výživným mastnejším krémom so základom z rastlinných olejov. V prípade práce vo vlhkom prostredí sa pred začatím práce nanáša na ruky ochranný krém na báze ropných produktov, ktorý chráni pokožku pred nadmerným vlhkom alebo stykom s chemikáliami. Dezinfekčné umývacie emulzie sa používajú iba v indikovaných prípadoch (zo zdravotných dôvodov nariadených lekárom)! Nepatria do bežnej domácnosti ani na väčšinu pracovísk na každodenné používanie. • Pred prípravou jedla alebo jeho konzumácie (pred príchodom k stolu). • Po príchode z toalety. • Pri nachladnutí, kašli alebo kýchaní. • Po prebaľovaní dojčiat alebo seniorov. • Pred dojčením. • Pred kŕmením dojčiat a seniorov. • Pred a po kŕmení chorých. • Po výmene hygienickej vložky, tampónu alebo menštruačného kalíška. • Po návšteve schodišťa, výťahu. • Po styku s chorým. • Pred a po ošetrení rána a zranení. • Po návšteve zdravotníckeho zariadenia. • Pred nanášaním make-upu, pred odličovaním. • Pred manipuláciou s kontaktnými šošovkami. • Po práci so zemou a so zvieratami. V čistote sa udržiava aj oblasť pod nechtami a v ich okolí na rukách aj nohách. Nechty na rukách sa upravujú pilníkom do oblúka, nechty na nohách špeciálnymi klieštikmi dorovna. Jemná koža okolo nechtového lôžka sa ošetruje špeciálnym olejom na to určeným a tvaruje sa „zatláčačom“ nechtovej kože (preventívne opatrenie, predchádza poraneniu kože).

 

WC – kráľovský „trón“

Niekoľkonásobná denná návšteva toalety je samozrejmosťou u každého. V našich končinách sú rozšírené toalety na sedenie, no prirodzenejšia a zároveň aj efektívnejšia poloha pri vylučovaní (hlavne stolice) je v podrepe, tzv. turecké záchody. Okrem fyziologickej pomoci pri vyprázdňovaní (stehná svojim tlakom na brušný lis napomáhajú defekácii) pri tejto polohe neprichádza ani k znečisteniu okolia análneho otvoru. Znižuje sa potreba používania toaletného papiera, prípadne sa úplne vynecháva. Niekedy sú tieto toalety dokonca vybavené kohútikom s tečúcou vodou, ktorou sa po vykonaní potreby intímna oblasť opláchne. Hoci je na pánskych verejných toaletách rozšírený pisoár, vykonávanie „malej“ aj „veľkej“ potreby je najvhodnejšie vykonávať v sede (v stoji z výšky dopadá prúd moču do misy alebo na hladinu vody a rozprskáva sa po okolí a zanecháva tam stopy, typický močový pach verejných záchodov). Po „malej“ potrebe sa zvyšky moču odsajú kúskom toaletného papiera, po „veľkej“ potrebe sa toaletným papierom utrie okolie análneho otvoru alebo sa použije bidet (sprcha ako súčasť toaletnej misy alebo samostatne stojaca bezprostredne vedľa). Pred spláchnutím sa zatvorí veko, aby sa prúd vody zmiešaný s fekáliami v mikrokvapôčkach nerozprskol po miestnosti a nezachytil sa na stenách. Následne sa dôkladne umyjú ruky. Ženy pri vykonávaní potreby sedia (v prírode čupia). Na očistenie genitálií používajú už vyššie spomenutý bidet alebo toaletný papier, ktorým sa utiera VŽDY spredu dozadu! Ináč hrozí infikovanie pošvového baktériami z tráviaceho traktu, čo sa prejaví zápalom, svrbením, výtokmi. Istý americký prieskum uvádza, že iba 37 percent mužov a 84 percent žien si po použití toalety umyje ruky :-( TIP 2v1: Keď sa idete sprchovať, môžete „malú“ potrebu vykonať priamo v sprche. Ušetríte niekoľko litrov vody!

 

Tajomné ženské intímne partie

Snáď neexistuje žena, ktorá by aspoň raz vo svojom živote nemala kvasinkovú, prípadne inú infekciu – výtok. Vyššie sme už spomenuli zvýšené riziko análno-vaginálneho prenosu infekcie pri utieraní. Toto isté platí aj vyholenom prirodzení, nosení tango nohavičiek či pri nedostatočnom dodržiavaní hygieny pri análnom styku. Zvýšené riziko nepríjemného začervenania, výtoku, zápachu a infekcie stúpa aj pri používaní nevhodných kozmetických prípravkom na hygienu, syntetickom spodnej bielizni, tesnom oblečení, praní v silno parfumovaných pracích prípravkoch a pri použití aviváže, zriedkavom vymieňaní tampónov, bielených a parfumovaných hygienických vložkách, piercingu, užívaní hormonálnej antikoncepcie, používaní starej či cudzej žiletky, nevhodných prípravkou na holenie prípadne na ošetrenie po holení, epilácii, lubrikačnom prípravku, kondóme, sexuálnej pomôcke, poranením pri sexuálnych hrách...je toho naozaj mnoho. Ako z tohto začarovaného kruhu von? • uprednostniť bavlnenú spodnú bielizeň, ktoré sa dá prať na 60°C • spodnú bielizeň prať v ekologických pracích prostriedkoch, bez použitia aviváže, namiesto nej použiť oplach bielizne – roztok kyseliny citrónovej • tango nohavičky nosiť iba príležitostne • používať nebielené prateľné hygienické vložky z biobavlny, aniónové vložky, nebielené tampóny, menštruačnú hubku, menštruačný kalíštek alebo začať praktizovať bezvložkovú metódu :-) • pri intímnej hygiene používať buď čistú vodu alebo čisté prírodné prípravky bez konzervantov určené na intímne partie • pri náznakoch začínajúcej infekcie použiť vaginálnu sprchu s prídavkom probiotika, vaginálne čípky s probiotikami alebo protizápalovými bylinami napr. šalviou • pri podráždených genitáliách napr. po pohlavnom styku, po použití prezervatívu či sexuálnej pomôcky nakvapkať na vložku levanduľový a čajovníkový esenciálny olej alebo použiť aniónovú vložku • pri suchosti vaginálnej sliznice výdatne používať vyhovujúci lubrikačný gel, pri menopauze užívať fytoestrogény • pri chronicky sa opakujúcich infekciách užívať enzýmový prípravok minimálne 10 týždňov • po análnej penetrácii neprejsť do vagíny (iba s novým kondómom) • vysadiť hormonálnu antikoncepciu a zvážiť iné možnosti nehormonálnej ochrany pred počatím • pri náhodnom, rizikovom, nechcenom či nehygienickom pohlavnom styku použiť vaginálnu sprchu/výplach • pri inkontinencii cvičiť Kegelove cviky na posilnenie panvového dna • pri výraznejšej inkontinencii uprednostniť prateľné inkontinentné vložky či nohavičky • zvážiť vybratie piercingu • uprednostniť skrátenie ochlpenia pred úplným vyholením • pri holení používať prípravky určené na intímne holenie • pred análnym stykom zvážiť klystír a následne dbať na zvýšenú hygienu • pri holení používať vždy novú žiletku • zvážiť častú epiláciu • pri zavádzaní sexuálnych pomôcok používať lubrikačný gel • pri penetrácii prstami mať skrátené nechty bez poškodenia, záderov a prsty bez zapálených poranení • pri sexuálnych hrách vynechať penetráciu pomôckami s väčším teplotným výkyvom (schladené, zohriate) • znížiť príjem jednoduchých cukrov a škrobov, zvýšiť príjem čerstvej zeleniny, dodržiavať pitný režim

 

Chĺpky a chlpy alebo bezchlpová móda

Odkedy je ľudstvo ľudstvom, prešlo mnohými módnymi trendmi úprav prirodzeného ochlpenia u žien, rovnako tak aj u mužov (vlasy, tvár, podpazušie, hrudník, brucho, chrbát, ruky, nohy, intímna oblasť). U mužov už začína byť na ústupe holenie celého tela. Opäť sa vracia mužný typ chlapa – ne/pestované fúzy i brada, chlpatý hrudník, brucho, podpazušie aj nohy. U žien práve naopak zosilnel tlak na oholené telo. Samozrejmosťou už nie je len vyholené podpazušie a nohy, ale aj intímne partie. Medzi ženami sa objavujú už aj „rebelky“, ktoré hlásia návrat k prirodzenosti. Každá nech sa rozhodne podľa seba... Z hygienického hľadiska sa zameriame na oblasť podpazušia a intímnu oblasť. Holenie v podpazuší zabraňuje vytváraniu podmienok pre vznik baktérií a tým prirodzene znižuje nepríjemné páchnutie. Po oholení ošetriť oblasť kamencom (používali naši dedovia a pradedovia) a následne siahnuť po prírodných prípravkoch – dezodorantoch, roll-onoch, parfumoch či minerálnom kryštále. Nezastavujú potenie, iba prekrývajú pach potu. Počas dňa sa musia podľa potreby naniesť aj opakovane. Niečo ako dnešné dezodoranty sa objavili v Európe až v 80-tych rokoch 19. storočia. Na vyholenie „tam dole“ zo zdravotného či hygienického hľadiska sa názory stále nezjednotili. Vedci ale prišli nato, že častejšie sa holia promiskuitnejší ľudia, u ktorých týmto správaním automaticky štatisticky stúpa riziko zdravotných problémov. Ženské intímne partie sú citlivá oblasť so slizničným tkanivom a vstup do pošvy. Prirodzené ochlpenie chráni tento vstup pred priamym prienikom baktérií či iného znečistenia. No pri nedostatočnej hygiene môže byť naopak jeho zdrojom.

 

Deti – pozorovatelia

A ako správnym hygienickým návykom naučiť nastupujúcu generáciu? Začať treba už od útleho detstva. A vôbec k tomu netreba zdĺhavé vysvetľovanie. Stačí iba dobrý príklad. Deti sú ako „špongie“ a nové veci do seba doslova nasávajú – pozorovaním. Buďme im dobrým príkladom. text_ Jana Boleková