Vojna vonku, mier vo vnútri...

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.”
Evanjelium podľa Matúša 5:3

Ak opomenieme lokálnu vojnu na Balkáne začiatkom 90 rokov minulého storočia, tak sme v Európe žili dlhých 77 rokov bez vojny a bez pocitu priameho ohrozenia. Mysleli sme si, že to tak ostane už navždy. Ale v dejinách budete márne hľadať tak dlhé obdobie mieru. Ľudia si zvykli, že blahobyt, demokracia a mier sú niečo samozrejmé, čo vyplýva z toho, že sa narodili na správnom kontinente. Naše istoty,   pocit slobody a bezstarostnosti života v pokojnej a dopredu sa rozvíjajúcej spoločnosti, však prechádza v poslednom období dosť náročnými skúškami.

Keď vykonštruované problémy nahradia tie skutočné

Európska únia sa dva roky zaoberala bojom s pandémiou, na ktorý minula astronomické sumy s nejasným výsledkom. Roky predtým sme zasa riešili iné spoločenské a hodnotové témy ako  GDPR (ochrana osobných údajov), gender equality (rovnoprávnosť pohlaví), LGTB (rovnoprávnosť sexuálnej orientácie), Me Too (boj proti harašmentu žien), Black Lives Matter (boj proti rasizmu a diskriminácii), Green Deal (vytvorenie ekologicky udržateľného modelu hospodárstva) a ďalšie iné. Občan sa nestačil diviť nad kreativitou v jednoročnom cykle predhadzovaných tém a agend. Vždy, keď si so škrípajúcimi zubami zvykol na jednu agendu, prišla v zapätí ďalšia a ďalšia. Oprávnene mohol mať pocit, že nie ON je na prvom mieste, že nie politici majú slúžiť jeho záujmom, ale ON je stvorený len na to, aby sa učil a dodržiaval stále nové a často nezmyselné pravidlá. Občan bol posudzovaný podľa toho, či tieto pravidlá dodržiaval alebo nie. Prípadne bol potrestaný, ak nové nariadenie nestihol v stanovenom termíne aplikovať vo svojom podnikaní alebo súkromnom živote. Diskriminácia neočkovaných v takmer všetkých západných krajinách? Zákazy cestovania, zábavy, kultúry, športu, potreba sa legitimovať potvrdením o zdravotnom stave pri návšteve lekára? Do akých absurdností sme sa dostali? Na čo štáty míňali energiu a financie? Čomu všetkému museli čeliť občania, aby si udržali ako-tak slobodný život a vlastnú integritu? Začiatkom marca 2022 sme sa už tešili nielen na jar ale aj na uvoľnenie „opatrení“. Už sme si chceli vydýchnuť a oslavovať, že dva roky trápenia skončili.

A zrazu prišla vojna, ktorá zobudila západných politikov aj občanov na našom kontinente zo zimného spánku. Z letargie. V konfrontácii so skutočným problémom a pocitom reálneho ohrozenia, všetky predchádzajúce témy ustúpili do úzadia a stali sa zrazu nepodstatnými. Krvavý konflikt pred dverami únie zo dňa na deň vytlačil zo spoločenského života tému pandémie aj všetky hodnotové agendy.

Občan EÚ, ktorý si ešte včera lámal hlavu nad tým, či bude môcť ísť po dvoch rokoch prvý krát do kina alebo na koncert, a ktorý si konečne vydýchol s nádejou na návrat do normálneho života, sa ocitol opäť pod tlakom strachu o život, o všetky základné istoty, o pocit mieru a bezpečia, ktoré sú kľúčovou podmienkou nášho pokojného života a rozvoja.

Médiá a politici, ktorí dva roky nemali inú tému ako Covid, vrátane reportovania čísiel počtu ochorení a úmrtí a následného obviňovania neposlušných občanov, akoby mávnutím čarovného prútika našli novú tému, ešte oveľa hrôzostrašnejšiu. Spoločnosť zachvátilo živé vysielanie priamo z bojiska, zo zbombardovaných obytných domov a nemocníc, preplnených podzemných úkrytov, z hraničných prechodov, cez ktoré utekali milióny utečencov. Vojna sa dostala do každej obývačky, do každej kancelárie, zaplnila médiá, internety, maily, sociálne siete... Stala sa prvou aj poslednou správou dňa, s ktorou sa ľudia zobúdzali aj zaspávali.

Útek alebo útok

Počet psychických porúch, ktorý narastal enormne už počas pandémie, explodoval. Vystrašení občania si začali kupovať maskáče, zbrane, nepriestrelné vesty a jód. Na pasových oddeleniach sa tvorili dlhé rady, mnohí pomýšľali na útek z krajiny. Naše biologické telá totiž nevedia rozlíšiť medzi vojnou ukazovanou v médiách a tou ozajstnou... a reagujú na to obrovským stresom. V tomto prípade kontinuálnym a dlhodobým stresom. Keď má človek pocit ohrozenia, strach mu nadiktuje dve možnosti pudových reakcií – útek, alebo útok. Žiadne iné možnosti v strese nevidí. Myseľ spracúva správy z bojiska, ktorých príťažlivosť je tak silná, že  je ťažké tomu odolať. A tak sa znovu a znovu vystavujeme negatívnym informáciám a konfrontujeme sa s hraničnými životnými situáciami, ktoré však nie sú a napokon ani nemusia bezprostrednou súčasťou našich životov. Prežívame ich však tak, akoby sa diali v našej realite a v našej prítomnosti. Najdôležitejšiu úlohu v celom kolotoči negatívnych myšlienok a stresových reakcií hrá, samozrejme, naša myseľ. A tu prichádzam k podstate citátu z Biblie ktorým som začal tento článok: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.”

Sila nezávislého ducha

Keď Ježiš vyslovil túto myšlienku pred približne 2 000 rokmi, svet vyzeral asi tak ako dnešná Ukrajina. Násilie, hladomory, prepady, vojny, epidémie. Dĺžka života človeka bola 20 – 30 rokov. Cena ľudského života žiadna. A v tejto situácii vysloví niekto myšlienku, že blahoslavení sú chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Kto boli tí chudobný duchom? Možno tí, ktorí si nevšímali, čo sa okolo nich deje, ak ich to priamo nezasahovalo. Každú prírodnú katastrofu, každú vojnu, každú genocídu, každú pandémiu niekto prežil. A boli to práve tí – chudobní duchom. Preklad citátu z Biblie možno nie je celkom správny. Povedal by som skôr, že význam slova chudobní odkazuje na tých s nezávislým duchom. S duchom, schopným odolávať aj tej najťažšej situácii. S duchom, ktorý prežil všetky katastrofy. A preto im patrí nebeské kráľovstvo, kráľovstvo budúcnosti a večnosti, pretože oni to prežili. Pretože sa tomu nepoddali, pretože sa nedali ovplyvniť povrchom vecí a ich duch zostal nezlomný. Žili každý deň tak najlepšie, ako sa dalo. Tešili sa z každého dňa, ktorý prežili. Z dňa, kedy sa najedli. Smiali sa a radovali. Napriek tomu, čo všetko sa okolo nich dialo.

Buďte aj vy tými, ktorým bude patriť kráľovstvo nebeské. Zostaňte silnými v duchu práve tým, že nebudete podporovať hrôzu jej sledovaním a šírením. Že sa do tej hrôzy jednoducho nezapojíte. Že pôjde mimo vás. Vaše lamentovanie nepomôže nikomu. Ani váš hnev, nenávisť, hejt, či strach. Je ľahké naskočiť na vlnu negativity a oprávneného hnevu. Čo sa však deje v spoločenskom vedomí, kde sa všetky nitky našich myšlienok spájajú a vytvárajú jednotnú energiu? Aký obal tvoríme negatívnymi myšlienkami a pocitmi? Unesieme potom jeho ťarchu a ťažobu s ktorou dopadne naspäť na celú spoločnosť? Dokážeme predsa omnoho viac!

Každá naša myšlienka tvorí realitu sveta

Svojimi myšlienkami a následnými pocitmi tvoríme nielen svoju realitu, ale prispievame aj k spoločnej prítomnosti i budúcnosti. Ak chceme ochrániť seba a prispieť k harmónii  v svete, môžeme to urobiť len pozitívnymi myšlienkami, iba dobrým chcením a silným vnútorným cítením – krok za krokom, človek za človekom. Iba tak dokážeme meniť vibrácie spoločenského vedomia a pretvoriť nálady v spoločnosti a napokon aj spoločenskú realitu. Na každom z nás záleží ako bude vyzerať tento svet.

Pomôžte sebe a svetu tým, že budete žiť normálny život, naplno prežívať každý prítomný okamih, uvedomovať si pokoj a harmóniu, šťastie a lásku, ktorú môžete prežívať v každom detaile života práve tu a teraz... a všetky tieto pocity vysielajte a vyžarujte do okolitého sveta. Žiť s pocitom dokonalej prítomnosti a cítiť sa šťastne v každom okamihu nášho života je len a len naša voľba. Rovnako aj rozhodnutie myslieť pozitívne je iba na nás. Svojimi myšlienkami tvoríme prítomnosť aj budúcnosť. Čím budú krajšie, tým lepšiu budúcnosť vytvoríme pre seba i pre svet.

text_ Andrej Maťko