REDUCE REUSE RECYCLE
Pár jednoduchých tipov a rád, ako sa zapojiť do celosvetového trendu v našej kuchyni
Dnes máme všetko ako na zlatom podnose. Plné obchody tovaru v ktorékoľvek ročné obdobie. Veľa vecí sme si prestali vážiť, lebo nám nie sú vzácne. Dnešná doba nám ponúka naozaj veľa darov a my by sme ich mali užívať vedome. Naši predkovia jedli bryndzu len v lete, tú májovú. Na čerstvom ovocí si pochutnávali, len keď práve dozrelo, alebo si na zimu nasušili. Citrusové ovocie nepoznali, vitamín C zime dopĺňali z miestnych zdrojov – kyslá kapusta, rakytník, drienky a trnky. Snažili sa zužitkovať všetko, čo mali, lebo toho nebolo veľa. My zasa naopak, veľa vyhadzujeme a myslíme si, že daná potravina je už stará, zvädnutá, alebo nepotrebná. Len aj ona niekde skončí, bez úžitku, hromadia sa veci, potraviny. Preto nielen vo svete, ale aj na Slovensku silnie trend zmeniť svoje správanie. Presvedčte sa, že začiatok vôbec nemusí byť ťažký!
PÓR
Nedávno som v jednom veľkom nákupnom centre bola svedkom toho, ako jeden pán kupoval pór. Chytil ho do rúk a celú vrchnú zelenú časť vykrútil, odtrhol a zahodil do koša. Zvyšok si odvážil a spokojne odchádzal preč. Zhrozene som zostala stáť v nemom úžase. Prečo vyhodil to naj, čo pórik môže mať? Jeho zelená časť obsahuje veľké množstvo chlorofylu, vitamínov, minerálov, stopových prvkov a vlákniny. Chlorofyl navyše pomáha odstraňovať z tela prebytočné toxíny zo živočíšnej stravy. Podporuje krvotvorbu a obnovovanie buniek celého tela. Celkovo pôsobí regeneračne na celý náš organizmus. Okrem toho v centre molekúl chlorofylu sa nachádza horčík, ktorý je potrebný pre dobré vstrebávanie vápnika. Tieto tmavozelené listy sú vystavené slnku, prebieha v nich proces fotosyntézy a preto sú pre nás dôležité. Doslova môžeme povedať, že „skladujú slnko“ – vitamín D, ktorý ovplyvňuje aj metabolizmus vápnika v tele.
V čínskej kuchyni aj medicíne sa pór využíva veľmi často. Má teplú povahu, pikantnú a mierne kyslú chuť a prospieva najmä pečeni. Ppomáha pri chorobnom probléme s prehĺtaním. Zastavuje hnačku aj krvácanie, napr. krvácavé hemoroidy. Reguluje tok energie čchi a krvi v celom tele. Zohrieva slezinu a žalúdok, čím výborne napomáha tráveniu. Je vhodné pórik zaradiť do jedálnička hlavne v chladnom zimnom období, aby prehrial celé naše telo až do končekov prstov. Uvarte si z neho krémovú polievku s ryžou – nemusíte pridávať smotanu ani mlieko, dajte na začiatku menej vody tak, aby bol nakrájaný pór len prekrytý, povarte, rozmixujte a pridajte uvarenú ryžu. Alebo ho pridajte do dusenej zeleniny, do polievky z koreňovej zeleniny , alebo do rizota.
KARFIOL
Karfiol je obľúbená slovenská pochutina. Hodí sa snáď do všetkého – zapečený, do polievky, do rizota, dusený, na cibuľke „à la mozoček“, na masle so strúhankou... no proste pochúťka! Zvyčajne ho máme vždy poruke, dlho vydrží a väčšine z nás chutí. Keď ho pred varením čistíme, vyhadzujeme všetky zelené časti, listy, stopky. Je to škoda, lebo sú veľmi prospešné pre zdravie. Zelené listy karfiolu spolu s hrubou bielou stredovou žilou obsahujú veľa lecitínu a síry. Lecitín sa prirodzene tvorí v pečeni, následne putuje do čriev, tam sa vstrebáva do krvi, ktorá ho rozváža do celého tela. Je dôležitý najmä pre náš mozog, nervový systém a bunkové steny. Skladá sa z esenciálnych mastných kyselín omega-3 a omega-6, cholínu a vitamínov skupiny B. Pomáha pri vstrebávaní vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K) a samotnej látkovej premene tukov. Zlepšuje funkcie mozgu, pozornosť a pamäť, upokojuje pri hyperaktivite. Pomáha predchádzať žlčníkovým kameňom, vysokému krvnému tlaku, cholesterolu a skleróze multiplex. Lecitín dokonca ochraňuje telo pred nepriaznivými účinkami radiácie. Dlhodobé užívanie izolovaného lecitínu ako výživového doplnku sa však neodporúča kvôli možným vedľajším účinkom ako napr. bolesti brucha, strata hmotnosti, tvorba útvarov v brušnej dutine atď. Preto je vhodnejšie prijímať viac tejto látky v prirodzenej forme napr. v listoch karfiolu, ktoré pridáme do polievky, do dusenej zeleniny, alebo ich zapečieme spolu s celým karfiolom.
Spomenuli sme aj síru, ktorú karfiol obsahuje. V prirodzenej forme v rastlinných potravinách má antibiotické a protivírusové účinky. Síra zahrieva a zároveň pomáha čistiť telo od ťažkých kovov a parazitov. Podporuje metabolizmus bielkovín a amino kyselín. Sublimovaná síra sa používa aj v homeopatických liečivách, ktoré bojujú proti vírusom.
BROKOLICA
Podobne je na tom brokolica. Spolu s karfiolom patrí do rovnakej zeleninovej skupiny, tzv. hlúbovej (rod brassica), ktorá má veľký význam v prevencii rakoviny práve kvôli obsahu lecitínu, síry a antioxidačných účinkov. Toto všetko je obsiahnuté v brokolicových listoch a hlúbiku, ktoré mnohí z nás pri varení nevyužívajú. Hlúbik odrežte, ošúpte ako kaleráb, nakrájajte na kúsky a použite pri varení. Drobné zelené lístky tiež nevyhadzujte, uvarte ich spolu s ružičkami brokolice.
Čínska medicína využíva karfiol pre jeho sladkú a mierne pikantnú chuť. Prospieva hlavne pečeni a pľúcam. Čerstvé biele hlavičky sú skvelým zdrojom vápnika, varené zasa pomáhajú predchádzať žalúdočným vredom, bolestiam brucha a horúčke. Brokolica tiež prospieva zraku a zlepšuje videnie.
ZELEROVÁ VŇAŤ
Naše babičky ju nikdy nevyhadzovali. Bola súčasťou každej zeleninovej polievky. Celá veľká kytica čerstvej vňate sa poskladala, zviazala nitkou a vložila do vriacej vody. Pri dlhom varení vytvorila spolu s koreňovou zeleninou silný a výživný vývar. Ľudí z nášho okolia, ktorí ju dnes používajú by sme asi dnes zrátali na prstoch jednej ruky. Netreba zabúdať na tradície, lebo mali zmysel. Zeler je veľmi významná a liečivá zelenina. Buľva sa dá jesť aj surová, napr. keď je nastrúhame do šalátu alebo s čerstvým jabĺčkom. Keď ho chrúmete medzi jedlami, pomáha predchádzať prejedaniu sa. Je výborný pečený aj varený – v hustej fazuľovej polievke ho skoro nezbadáte a neucítite. Vňať je však jeho súčasťou a bohatá na rovnaké živiny ako buľva. Okrem nich však obsahuje viac chlorofylu, keďže je nepretržite vystavená slnečným lúčom. Zeler má v sebe aj prirodzený silikón, ktorý je výborný na kĺby, kosti, cievy a tkanivá. Pomáha predchádzať reumatizmu a rôznym zápalovým procesom v celom tele.
V čínskej medicíne sa využíva pre svoju sladkú a zároveň trošku pikantnú chuť. Je mierne ochladzujúci a preto odstraňuje z tela prebytočnú horúčosť, najmä v pečeni, žalúdku a pľúcach. Pomáha pri vnútornom vetre, ktorý spôsobuje točenie hlavy alebo nervozitu. Podporuje močenie, vysušuje vlhkosť a hlieny a napomáha dobrému tráveniu. Využíva sa pri vysokom krvnom tlaku, diabete (proti acidóze), červených a boľavých očiach, ochoreniach ďasien, bolesti hlavy, pálení pri močení, vredoch v ústach. V týchto prípadoch môžete použiť odšťavenú vňať alebo ju čerstvú dlhšie žuť. Preto ho do varenia pridávajte pravidelne.
ZVÄDNUTÁ ZELENINA
Zeleninu, ktorú ste nestihli spotrebovať a je už taká povädnutá, ohybná a bez sily využite na výrobu domácej kvasenej zeleniny tzv. “pickles” alebo “kimchi”. Stačí mať doma čínsku kapustu, ktorá má na listoch zdraviu prospešné baktérie, ktoré podporujú mliečne kvasenie. Nakrájate ju na kúsky, pridáte nastrúhanú povädnutú mrku, zeler, hlúbik z brokolice, listy karfiolu alebo postaršiu bielu reďkovku, nasolíte, utlačíte do väčšieho pohára a necháte na drese kvasiť prirodzených procesom. Takto vám vznikne úžasná pochutina, doplnok k obedu či večeri. Nielenže si na nej pochutnáte, ale poteší sa aj vaše trávenie, ktorému dodáte zdravé baktérie, ktoré vytvárajú tú správnu flóru na slizniciach.
KÔSTKY
Ako malé deti sme si odkladali kôstky z marhúľ a potom ich rozbíjali. Vnútorné jadierko nám veľmi chutilo až kým nás dospelí nezačali strašiť, že sa otrávime. Áno, v šupke marhuľových jadier sa prirodzene nachádza malé množstvo jedovatého kyanidu. Horké marhuľové jadierka majú aj vysoký obsah vitamínu B17, tzv. amygdalín, ktorý má silné protirakovinové účinky. Tie sa však získavajú z divo rastúcich marhúľ a sú naozaj veľmi horké. Predaj týchto horkých jadierok EÚ zakázala práve kvôli možnej otrave. My si môžeme zadovážiť sladké z vlastných zdrojov, z ovocia, ktoré si dopestujeme alebo kúpime na trhu. Obsahujú menšie množstvo kyanidu a okrem toho sú bohaté na ďalšie vitamíny, minerály, antioxidanty a pomáhajú predchádzať rakovine. Podobne sú na tom mandle s hnedou šupkou. Mandle aj sladké marhuľové jadierka majú podľa čínskej medicíny sladkú chuť a teplú povahu. Pomáhajú telu spracovať hlieny a vlhkosť, uvoľňujú vykašliavanie a zvlhčujú črevá. Sú zásadité a nápomocné pri astme či zápche zo suchosti čriev. Práve tie horčiny v šupke sú prospešné pri odbúravaní vlhkosti z tela a nielen to. Horká chuť, ktorú často vynechávame z jedálnička, lebo nám nechutí a dráždi nás, znižuje v tele všetky nadbytky – nadváhu, afektovanosť, stúpanie jangu – červená tvár, návaly, nutnosť byť stredobodom pozornosti atď. Horká chuť je jinová, ochladzujúca a sťahujúca dovnútra.
Spomeňme ešte kôstky z datlí. V zime a na Vianoce sú obľúbenou pochúťkou a nesmú chýbať na žiadnom slávnostne prestretom stole. Máme radi ich sladkú chuť, no kôstky vždy vyhadzujeme. Ale tak ako všetko, čo nám príroda dala, aj ony sú liečivé. Kôstky z datlí si vždy odložte a vysušte. Neskôr ich mierne rozdrvte a uvarte si z nich chutný čaj, ktorý prospieva srdiečku a dodáva pokoj. Tak ako datle samotné nás zahreje na tele i na duši.
BANÁNY
Prezreté banány tiež často vyhadzujeme, lebo im už černie šupka a vyzerajú kašovito a nejedlo. Dajú sa však použiť na výrobu zdravej domácej zmrzliny. Keď vám počas zimy zmäknú, nakrájajte ich na kolieska a dajte zmraziť. V lete ich potom zmrazené rozmixujte spolu so sezónnym ovocím v kvalitnom smoothie mixéri, pridajte med alebo agávový sirup a zdravá zmrzlina je na svete. Neobsahuje ani mlieko, smotanu ani biely rafinovaný cukor, takže pre malé deti je v lete ideálna. Len dajte pozor, aby zmrzlinu nejedli hneď po jedle – mohli by si zachladiť bruško a výrazne spomaliť trávenie.
Nielen čínska medicína, ale aj naši starí rodičia vedeli, že banány majú rôzne štádiá zrelosti, ktoré majú vždy iné liečebné účinky. V čerstvom, tvrdom a menej zrelom banáne cítite mierne horčiny a určitú trpkosť a práve tie majú sťahujúci efekt. Takýto banán sa používa pri hnačke, kolikách a hemoroidoch. V Číne ho v týchto prípadoch dusia aj so šupkou a odporúčajú jesť dvakrát denne nalačno. Naopak zrelý, alebo prezretý pomáha zvlhčiť črevá a pľúca pri suchom kašli, zápche a smäde. Má prirodzene sladkú chuť, takže prospieva tráveniu a správnemu fungovaniu sleziny a žalúdka. Je sýty, bohatý na sacharidy, a preto dokáže rýchlo zahnať hlad a dodať energiu. Je však ochladzujúci a patrí medzi tropické ovocie, takže by sme ho mali preferovať v lete, aby sme sa v zime príliš neochladzovali.
Banány sú bohaté aj na draslík a preto pomáhajú pri vysokom krvnom tlaku. Práve kvôli všetkým týmto vlastnostiam – obsah draslíka na zníženie krvného tlaku, zvlhčovanie pokožky a slizníc, oslabené trávenie – sú veľmi vhodnou výživnou potravinou pre starých ľudí.
Určite aj vy máte pár vašich domácich trikov, ako ušetriť a zároveň nevyhadzovať zdraviu prospešné potraviny. Aj my by sme ešte mohli pokračovať napr. s kávovou usadeninou, ktorá je výborným hnojivom do záhrady. Staré sušené bylinky po záruke nevyhadzujte do komunálu. Potrebujú zachovať svoj cyklus rodenia a zániku, takže ich treba dať na kompost, alebo použiť pri obradnom vydymovaní. Takýchto “vychytávok“ je veľa, tak ich šírme ďalej a vedome kráčajme svetom, ktorý predsa máme len jeden.
text_ Anka Kanovská