Masochizmus – slasť z bolesti

Čo vzrušuje mužov na podriadení sa ženám?

Sexi postava, ryšavé vlasy, „mramorovo biela“ pokožka a zelené oči. Oblečená do vzácnej kožušiny, s čižmami na vysokých podpätkoch, v ruke konský bič. Pri jej nohách mladý muž. Zbožne a oddane vzhliadajúci na svoju bohyňu. Čakajúci na pokyn alebo trest.

Možno by ste neverili, že táto scéna pochádza z knihy, ktorý vyšla už pred 152 rokmi...

Potešenie a bolesť sú neoddeliteľne spojené. Praktiky ako rituálne bičovanie a spútavanie sa tradujú už od staroveku. V 19. storočí slovo „algolagnia“ (grécky algos = bolesť, lagneia = žiadostivosť) označovalo potešenie z vyvolávania a prijímania bolestivých podnetov. Dnes tento zastaraný názov nahrádza pojem sadomasochizmus.

Na svetlo dnešnej spoločnosti sa znovu dostal aj prostredníctvom knižného bestselleru a divácky úspešného filmu Päťdesiat odtieňov sivej. Korene masochizmu a SM praktík však siahajú do mnoho dávnejších čias.

Výrazná a krásna, vznešená a bezohľadná

Wanda, hlavná protagonistka prvého masochistického románu Venuša v kožuchu, od v tom čase obľúbeného autora Leopolda von Sacher-Masocha (1836-1895) bola vznešeného pôvodu a rozrušovala čitateľov nielen svojím netypickým správaním, ale aj svojím vonkajším vzhľadom a oblečením, dnes by sme povedali outfitom. Romantikmi vytvorená „la belle dame sans merci“ (krásna dáma bez zľutovania) je panovačná a krutá žena. Na prelome 19. a 20. storočia, keď emancipácia bola ešte v plienkach a práva žien neexistovali, bol vytvorený typ dominantného erotického monštra (vamp alebo upír), zameraného na podriadenie a ponižovanie mužského náprotivku. „Femme fatale“ bola veľmi populárna a spoznáme ju aj v iných dielach tej doby ako napríklad Salomé od Oscara Wilda, Nana od Émila Zolu, alebo a Lulu od Franka Wedekinda.

Prečo si intelektuálni muži 19. storočia vytvárali obraz dominy?

Koniec 19. storočia bol obdobím, keď sa rušili tabu, a to nielen pokiaľ ide o potešenie z bolesti. Veľa vecí, ktoré boli predtým nevysloviteľné, sa stalo transparentnými.  Vznikali nové pojmy ako sadizmus, masochizmus, alebo homosexuál. To, že spisovateľ Sacher-Masoch dal svoje meno forme sexuálnej posadnutosti, nebol jeho zámer. Bol to Richard von Krafft-Ebing (1840-1902), ktorý v roku 1886 zaviedol nielen slovo sadizmus ale aj slovo „masochizmus“. Vo svojom diele Psychopathia sexualis, ho definuje ako „spojenie znášať krutosť a násilie so (sexuálnou) žiadostivosťou“. Von Sacher-Masoch  sa však bránil a vôbec nevnímal ako poctu byť „celebritou perverznosti“. Chcel byť tým, čím bol. Dobrým spisovateľom. Neúspešne. V jeho dielach budete márne hľadať explicitné sexuálne opisy. Jeho početné romány boli obľúbené pre svoju exotickosť a tiež tým, že boli vždy vzrušujúce. V umeleckom diele popísal dovtedy nepredstaviteľné situácie dobrovoľného ponižovania sa muža dominantou ženou. Práve v čase keď, žena bola zvyčajne poddanou domácou slúžkou, ktorej požiadavky a túžby boli v rodinnom vzťahu na úplne poslednom mieste. 

Odkiaľ sa teda zobrala túžba nechať sa podmaniť? Z radosti vyskúšať niečo nové? Z nudy zo stereotypov? Chcenia otočiť prax vykonávania moce nad inými a zažiť poníženie od predtým ponižovaných? Z psychickej traumy plynúcej z často krutých výchovných metód detí a mládeže? Z nenávisti voči sebe? Lásky až na hranicu deštrukcie seba samého?

Dej románu Venuša v kožuchu je nasledovný: hlavná postava, 16-ročný mladý muž Severin, sa v karpatských kúpeľoch zoznámi s mladou a bohatou vdovou Wandou von Dunajew, ktorá ho zaujme svojou krásou a podobnosťou s gréckou Venušou, ktorú obdivoval už od detstva. Wanda však Severinové návrhy na sobáš nechce prijať a namiesto toho navrhuje ročnú skúšobnú dobu. Wanda súhlasí, že bude jeho milenkou pod podmienkou, že sa Severin po odchode z kúpeľov premení na jej otroka Gregora. Wanda tak dokonale napĺňa Severinovu fantáziu o krásnej žene, ktorá si despoticky podmaňuje svojho otroka a týra ho fyzicky aj psychicky (aj bezdôvodne), až za hranicu jeho fyzických a psychických možností. Sem-tam vypadáva zo svojej úlohy dominy a stáva sa milujúcou, nežnou milenkou Severina. (Možno práve toto striedanie úloh je podstatou masochizmu. Vydráždenie oboch protipólov vzťahu a rozkoše.)

Avšak s ďalšími Wandinými obdivovateľmi sa Severin dokáže zmierovať čoraz menej. Keďže je ale s Wandou zmluvne viazaný, nenachádza iné východisko zo svojej situácie, ako sa zabiť, na čo však nemá odvahu. Napriek tomu, že Severin situáciou trpí, je uväznený vo svojich masochistických fantáziách. Až po tom, ako ho Wanda zradí - nechá ho zbičovať novým sadistickým milencom a smejúc sa tomu prizerá, zdá sa byť Severin uzdravený. Vracia sa na statok svojho otca a vracia sa aj k svojmu predchádzajúcemu životu. Vo vzťahu k ženám je teraz dominantným, keďže považuje za nemožné, aby muži a ženy spolu žili rovnocenne, pokiaľ ženy nie sú spoločensky rovnocenné s mužmi z hľadiska vzdelania a práce.

„Žena, ako ju príroda stvorila a ako ju v súčasnosti pestuje muž, je jeho nepriateľkou a môže byť len jeho otrokyňou alebo despotkou, nikdy nie spoločníčkou. Bude to môcť urobiť len vtedy, keď mu bude rovná v právach a keď mu bude rovná vo vzdelaní a práci.“
 

Leopold von Sacher-Masoch, z knihy Žena v kožuchu

Masochizmus už nie je sexuálna porucha

Vo Wikipédii sa dočítame: Masochizmus je forma sadomasochizmu, pri ktorej sa daná osoba (masochista) ukája tým, že je partnerom/partnerkou ponižovaný a týraný. U jednotlivca dochádza k sexuálnemu uspokojeniu iba vtedy, keď je týraný. U masochistu sa spája vzrušenie s bolesťou, duševnou alebo telesnou. Širšie je masochizmus aj vlastnosť, keď jednotlivec znáša bolesť, ktorej sa môže vyhnúť, alebo sám trýznenie v živote vyhľadáva. Aj keď sa masochizmus dlho považoval za „zvrátenosť“, teraz sa už nepovažuje za sexuálnu poruchu. Nová „Medzinárodná klasifikácia chorôb“ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ho vypustila zo zoznamu v roku 2022. Sadizmus a masochizmus sa spájajú v termíne sadomasochizmus (známy aj v skrátenej forme SM), kde je jeden partner dominantný a jeden submisívny. Sadista prežíva sexuálne uspokojenie z utrpenia toho druhého a je dominantnou súčasťou sexu. Masochista sa podriaďuje sadistovi a získava potešenie z utrpenia a bolesti. Je to sexuálna preferencia, pri ktorej sexuálni partneri konsenzuálne vykonávajú SM praktiky.

Bolesť, adrenalín a hormóny šťastia

Asi ste už videli súťaže v jedení čili papričiek, znášania bolesti, reality šou s vystavovaním sa nechutnostiam na určitý čas, alebo súťaže prežitia typu Spartan Race, v ktorých ľudia dobrovoľne znášajú utrpenie a bolesť, a to ešte pred očami divákov. Existuje racionálne vysvetlenie takéhoto vystavovania sa diskomfortu?

Naša reakcia na bolestivé podnety je do značnej miery automatická – náš centrálny nervový systém vyhodnotí hrozbu a napumpuje do organizmu adrenalín a hormóny šťastia, aby sme zostali počas útoku funkční. Vyvolanie bolesti, intenzívny pocit vnemu bolestivého vzruchu, po ktorom nasleduje eufória – je tak excitovaný a obohacujúci stav, že niet divu, prečo ľudia zachádzajú tak ďaleko, aby sa sním stretli.

Pravdepodobne ste to zažili aj vy. Pre vytrvalostných športovcov s trasúcimi sa a unavenými svalmi, je táto biochemická výhoda veľmi ohlasovaným bežeckým maximom. Asi po 30 minútach intenzívneho cvičenia uvoľnia bunky do krvného obehu endorfíny a anandamid, molekuly blaženosti zlepšujúce náladu, aby uľavili nielen boľavým nohám. Organizmus jednoducho vyšle hormonálnu pomoc.

Podobný efekt dosiahnete aj bez fyzickej námahy pri jedení čili. Ak vytvoríte dostatok momentu „au“, vaše bunky vypumpujú kokteil adrenalínu, endorfínov a dopamínu, aby podporili psychický pokoj a pomohli vám fungovať, kým nepríjemnosti neprejdú. Vy viete, že ohnivé šklbanie v ústach pri jedení čili je len dočasné, ale váš centrálny nervový systém to nevie – podnet zaznamená ako popálenie a okamžite zareaguje.

To isté sa deje pri hraničných a psychicky náročných situáciách. Vaša vedomá myseľ nečaká, aby zistila, prečo ste vystrašení. Mohli by ste spadnúť z vysokej budovy s pocitom smrteľného strachu. Alebo by ste mohli byť na kolotočovej atrakcii a prežívať podobne intenzívne jazdu na horskej dráhe, ktorá je navrhnutá tak, aby vyvolala paniku pomalým, zlovestným stúpaním do strmej výšky, zastavením v spomalenej pasáži na najvyššom bode, a následným prepadnutím sa jazdou dole, ktoré vyvoláva a paniku. Reálne vám na tejto atrakcii nehrozí žiadne nebezpečenstvo, no váš organizmus to netuší. Práve ste hackli jeho odmeňovací systém...

Láskavý masochizmus – eufória na požiadanie

Zdá sa, že v modernej dobe sú nielen muži posadnutí hľadaním extrémnych, no paradoxne bezpečných spôsobov, ako si navodiť intenzívny pocit hraničnej situácie prostredníctvom kontrolovaného podávania rôznych stimulácií silnej bolesti. Chceme sa cítiť tak, akoby sme žili na hrane, ale nechceme pritom zomrieť. Tento stav nazvali odborníci ako „benígny (láskavý) masochizmus“. Termín vytvoril Paul Rozin, Ph.D., psychológ z Pennsylvánskej univerzity, ktorý presne vysvetľuje, prečo považujeme tieto zvláštne obsesie za také atraktívne.

V článku v časopise Judgment and Decision Making urobil Rozin prieskum medzi stovkami ľudí, aby zistil, kto sú najobľúbenejší agitátori radosti z utrpenia a bolesti. Reality šou Faktor strachu (Fear Factor) sa umiestnila vysoko, ale celkový víťaz bol prekvapivejší, pretože si vyžadoval skutočné úsilie – reálne fyzické vyčerpanie. A čo viac, benígni masochisti nemajú radi, keď sa nechajú len trochu popáliť, vystrašiť alebo vyčerpať. Väčšina z nich, hlavne mužov, vyhľadáva úroveň tesne pod hranicou, pri ktorej sa bolesť stáva neznesiteľnou.

To stavia moderných masochistov na križovatku. Môžete sa uspokojiť s ľadovou sprchou pre jednoduchú, extatickú spätnú väzbu. Alebo môžete pracovať tvrdšie a ponoriť sa do 0 °C vody na pol hodinu a posúvať hranice bolesti ďalej a odolávať jej cvičením v snahe o legitímnu odmenu.

Niektorí vedci sa však domnievajú, že Rozin nedotiahol svoju tézu dostatočne ďaleko. Tvrdia, že bolesť z vyčerpania, alebo znášania hĺbkovej thajskej masáže, je len ďalšou výzvou pre víťazstvo mysle nad telom, ktoré treba dosiahnuť a posunúť sa ďalej. Skúšať hranice nemožného. Tak znie nový argument na získavanie ešte väčšej odmeny, ktorú nám poskytne náš nervový systém. Viac skutočnej bolesti = viac výslednej eufórie. To, že sa v dnešnom civilizovanom svete muži potrebujú vystavovať extrémnym situáciám a testovať svoje hranice čoraz viac, súvisí s pohodlným spôsobom konzumného života. Muž – archetypálny lovec – nemá v dnešnom svete dostatok podnetov na to, aby otestoval svoje schopnosti v každodennom boji o prežitie. Potravu najčastejšie loví prácou za počítačom, ktorá mu neposkytuje dostatok adrenalínu, živočíšneho pohybu ani uspokojenia či rozvíjania jeho mužskej sily. Aj preto musí extrémne situácie vyhľadávať inde. Pocit nebezpečenstva potom vyhľadáva v adrenalínových športoch, v jazde na motorke, či v sexualite s nádychom prekračovania hraníc bolesti...

Schopnosť odolávať bolesti máme v génoch

Prijímanie bolesti v snahe o hmatateľný zisk je prastará prax. Paleo lovci riskovali, že sa porania alebo dokonca zomrú pri honbe za veľkou a nebezpečnou zverou. Ak sa im to ale podarilo, zabodovali s väčšou korisťou. Štatút poskytovateľa najväčšej hojnosti v skupine, viedol k väčšiemu počtu sexuálnych partnerov a potomkov, čo znamená, že gény prežitia v riziku sa odovzdávali z generácie na generáciu.

Dnes už nejeme mamutov na večeru. Ale evoluční teoretici nám hovoria, že aj keď sa spoločnosti stali viac agrárne, objavilo sa ďalšie odbytisko pre ľudí hľadajúcich bolesť. V boji na blízko. Muž proti mužovi. Každá spoločnosť, od starovekej Rímskej ríše až po moderný západný svet, poslala do boja mužov, z ktorých každý mal svoj vlastný bojový vzorec. Okrem fyziologickej odmeny bolo prežitie jeho vlastnou a najvyššou odmenou. U prírodných národov sú známe iniciačné rituály, kedy dospievajúci muž musí preukázať odvahu a schopnosť odolávať bolesti. Napríklad tým, že odíde na lov do pralesa a môže sa vrátiť až, kým prinesie hlavu ulovenej zvery. Až po zdolaní náročnej skúšky si môže nájsť partnerku a plodiť potomkov.

Po tom, čo technologický pokrok viac-menej zrušil boj muža proti mužovi na bojisku, začali muži hľadať tak zvané rekreačné (t. j. benígne masochistické) spôsoby, ako trpieť a prežiť.

Viac ako 1,3 milióna ľudí dokonca platilo za to, aby vydržali v reality šou Tough Mudder (v preklade Brutálne blato). Cieľom bolo, hovorí spoluzakladateľ Will Dean, ukojiť „primitívnejšie“ túžby mužov: „Myslím si, že je fascinujúce, že moderný život so všetkým jeho pohodlím a výhodami, vytvára svrbenie, ktoré musíme poškriabať."

Nedostatkom svrbenia a šteklenia trpí aj väčšina párov v svojej spálni. Napriek gender cenzúre a korektnosti v médiách, je však (zatiaľ) nemožné cenzurovať naše predstavy.

Výstredné sexuálne praktiky a predstavy

Páči sa vám, ak vám partner roztiahne končatiny, priviaže vás k stĺpikom postele a špinavo sa s vami rozpráva? Nie ste sami. Podľa nedávneho sexuálneho výskumu sú ľudia viac výstrední, ako by sa dalo očakávať.

Štúdia z roku 2017 v časopise Journal of Sexual Medicine zistila, že takmer 50 % bežnej populácie vo svojom živote vyskúšalo nejakú formu BDSM (Bondage & Discipline, Dominance & Submission, Sadism & Masochism / v preklade: spútanie & disciplína, dominancia & podriadenosť, sadizmus & masochizmus).

Aj keď neexistuje všeobecný konsenzus o tom, ako často sa ľudia zapájajú do výstredných aktivít, existuje jeden o tom, ako často ľudia snívajú o výstrednostiach. Seriózny výskum pochádza od Justina Lehmillera, PhD, výskumného pracovníka z Kinseyho inštitútu. Pre svoju knihu Povedz mi, čo chceš, urobil prieskum medzi 4 175 Američanmi vo veku 18 až 87 rokov o ich sexuálnych fantáziách a presne zistil, o ktorých výstrednostiach ľudia najviac snívajú.

To, že fantazírujete o určitom extréme, ešte neznamená, že v skutočnosti chcete podľa toho konať, poznamenáva Lehmiller. „Ak je fantázia nekonsenzuálna alebo predstavuje neprijateľné riziko poranenia, nikdy by sa podľa nej nemalo konať,“ vysvetľuje. "Majte na pamäti, že fantázia a realita sú dve rôzne veci a niektoré fantázie je najlepšie ponechať ako fantázie."

Nižšie vysvetľuje Lehmiller najbežnejšie masochistické praktiky, s ktorými sa pri svojom výskume stretol.

1_ BDSM

Až 93 % mužov a dokonca 96 % žien si už niekedy predstavovalo nejaký aspekt BDSM, ktoré odráža široké spektrum sexuálneho správania – od mierneho po divoké. Väčšina ľudí je na miernejšom konci, s fantáziami o prevzatí dominantných alebo submisívnych rolí, zväzovaní partnera alebo zväzovaní a zapojení sa do ľahkého sadomasochizmu (napríklad výprask a hryzenie), ktoré sú najbežnejšie. Ľudia sú priťahovaní k BDSM z viacerých dôvodov. Pre niektorých je to jednoducho únik z hraníc tradičných rodových rolí. Pre iných je to únik od sebakontroly, alebo skúmanie iných stránok seba samého. Pre iných je to o príťažlivosti tabu, skúšaní niečoho nového, zakázaného, alebo o túžbe po intenzívnej stimulácii.

2_ Fetiše

Fetišové fantázie zahŕňajú zameranie sa na konkrétne predmety (ako čižmy, podpätky topánok, spodné prádlo, pančuchy...), alebo nepohlavné časti tela (ako chodidlá alebo podpazušie). 45 % účastníkov výskumu uviedlo, že mali fetišovú fantáziu už predtým, pričom muži uvádzali viac takýchto fantázií ako ženy. Jedna najbežnejšia fetišistická fantázia sa týkala chodidiel, pričom asi 1 zo 7 dospelých povedal, že už predtým mal fantáziu, v ktorej chodidlá alebo prsty na nohách hrali významnú úlohu. Psychológovia sa domnievajú, že väčšina fetišov funguje prostredníctvom asociácie medzi určitými predmetmi a časťami tela spôsobujúce sexuálne vzrušenie.

3. Telesné tekutiny

Mnoho ľudí uvádzalo fantázie, v ktorých zohrávali veľkú úlohu špecifické telesné tekutiny. Nie je prekvapením, že mužský a ženský ejakulát bol najbežnejší, pričom väčšina mužov a žien o nich už predtým snívala. S určitou frekvenciou sa však objavovali aj iné telesné tekutiny. Napríklad 45 % mužov a 35 % žien malo fantáziu zahŕňajúcu pľuvanie, 31 % mužov a 14 % žien malo fantáziu zahŕňajúcu materské mlieko, 32 % mužov a 15 % žien malo fantáziu zahŕňajúcu moč. V mnohých fantáziách, zahŕňajúcich telesné tekutiny, boli použité v akte dominancie/podriadenosti, takže sa zdá, že to je bežne zastúpená časť príťažlivosti.

4. Voyeurizmus

Predstavy o tom, ako sa niekto iný vyzlieka alebo má sex s iným, sú veľmi bežné. V skutočnosti 60 % účastníkov uviedlo, že o tom predtým snívali, hoci muži mali viac voyeurských fantázií ako ženy. Voyeurizmus je príťažlivý pre mnohých, pretože sme veľmi vizuálne stvorenia, pokiaľ ide o sex – je to niečo ako sledovanie porna v skutočnom živote. Voyeuristické fantázie však často zahŕňajú aj zakrádanie sa a tajné špehovanie, takže súčasťou príťažlivosti môže byť vzrušenie z toho, že robíte niečo, čo by ste nemali robiť.

5. Exhibicionizmus

Veľa ľudí sníva o predvádzaní sa. Konkrétne 42 % účastníkov uviedlo, že majú fantáziu o verejnom odhaľovaní sa, alebo o sexe pred publikom. V prieskume sa rozlišovalo medzi konsenzuálnym a nekonsenzuálnym exhibicionizmom a 42 % je prípadov, keď je exhibicionizmus súčasťou vzájomnej dohody.

Asi 10 % účastníkov snívalo o nekonsenzuálnej forme, napríklad keď naznačujú alebo praktikujú sex s cudzincom, alebo masturbujú na verejnosti.

Fantázie o konsenzuálnom exhibicionizme sú pravdepodobne poháňané niekoľkými faktormi: zvyšovaním vzrušenia tým, že máte divákov a vedomím, že iní ľudia vás považujú za atraktívnych alebo sexy.

Nekonsenzuálny exhibicionizmus je úplne iná vec – ktorá je často poháňaná túžbou šokovať alebo uraziť niekoho iného.

6. Hra s vekom

Niektorí z účastníkov snívali o prevzatí rolí rôznych vekových skupín. Napríklad 11 % snívalo o obliekaní, alebo správaní sa ako dieťa. Tu sa prekrývajú fantázie byť znovu dieťaťom s BDSM, pretože často zahŕňali témy dominancie/podriadenosti a/alebo ponižovania, takže tieto fantázie sú často len variantom BDSM.

7. Hra na zviera

Asi 9 % účastníkov uviedlo, že snívali o sexe prezlečení za zviera. Chlpaté fantázie súviseli so širšou tendenciou meniť sa vo svojich sexuálnych fantáziách, čo naznačuje, že často môžu byť o psychologickom úniku. Mnohí z nás sa vo svojich fantáziách stávajú inými ľuďmi – a niekedy aj rôznymi stvoreniami, pretože to poskytuje únik od sebauvedomenia, čo umožňuje sa sústrediť viac na sex ako na seba. Pre niekoho však môžu byť príťažlivé aj chlpaté fantázie ako forma novosti a dobrodružstva.

8. Rodová hra

Veľa cis gender ľudí (ľudia ktorých genderová identita zodpovedá pohlaviu, ktoré im bolo určené pri narodení) používa svoje fantázie ako spôsob skúmania ich rodovej roly alebo prejavu. Napríklad asi 1 zo 4 cis osôb snívala o prezliekaní, zatiaľ čo asi 1 z 3 snívala o výmene tiel s niekým iného pohlavia. Tieto fantázie sú niekedy o túžbe oslobodiť sa od tradičných rodových rolí, alebo preskúmať seba; došlo však aj k veľkému prekrývaniu s BDSM. Napríklad niekoľko mužov uviedlo to, čo opísali ako fantázie o „nútenej feminizácii“, v ktorých ich partnerka „núti“ obliecť sa ako žena.

9. Paroháč

Predstavy o tom, ako vašu partnerku vzrušuje sex s niekým iným, sú veľmi bežné, najmä medzi mužmi. V skutočnosti sa zistilo, že 58 % mužov a 33 % žien o tom predtým snívalo. Paroháčske fantázie môžu byť príťažlivé z viacerých dôvodov. Pre niektorých je to o sebazdokonaľovaní – vedomie, že iní ľudia považujú jeho partnera za žiadaného, v skutočnosti zvyšuje ich sebavedomie. Pre iných je to o túžbe vidieť svojho partnera sexuálne spokojného – majú radosť z partnerovo potešenia. A pre ďalších je to prvok BDSM – v mnohých z týchto fantázií pozorovateľ preberá submisívnu rolu a niekedy je pri tom ponižovaný.

10. Jedlo a sex

Ukazuje sa, že veľa ľudí má záujem o spojenie jedla so sexom. Asi 40 % účastníkov o tom snívalo už predtým. Najčastejšie ich predstavy zahŕňali kocky ľadu, jahody a šľahačku. Príťažlivosť miešania jedla a sexu je sčasti aj o novosti, či chuti skúšať nové a iné veci. Ale je to tiež o pridávaní nových pocitov, chutí a textúr. Avšak niekedy je v používaní jedla aj fetišistický prvok a niekedy prvok BDSM – potraviny sa niekedy používajú dominantným/submisívnym alebo ponižujúcim spôsobom.

Prežívajte sexualitu tak slobodne ako túžite
 

Robiť veci tak, ako ich cítime – bez hanby, zbytočných predsudkov či morálnych výčitiek, je naším právom a výsadou. Ak ste už niekedy mali masochistické predstavy, alebo praktické skúsenosti s masochizmom, ste v najlepšej spoločnosti viac než 90 % ľudstva:). Už nemusíte mať ani zlé svedomie preto, že trpíte psychickou chorobou, alebo máte sexuálnu úchylku, pretože svetová zdravotnícka organizácia WHO už neeviduje masochizmus ani ako úchylku, ani ako chorobu.

A kto by vlastne mal posudzovať, čo sa deje v spálni dvoch rovnoprávnych partnerov, ktorí sa snažia o spestrenie svojho sexuálneho života? Ako vo všetkom, aj tu platí všeobecná norma „môžem robiť čo chcem, ak tým neubližujem niekomu inému“. Ak pociťujeme rozkoš v bolesti spôsobovanej v dohodnutých rámcoch blízkou alebo milovanou osobou a nemá to zdraviu nebezpečné následky, tak sa bolesť stáva len jedným a určite nie šedým, ale farebným odtieňom rozkoše.

"Ty chceš byť moja len za podmienok, kým ja som tvoj bezpodmienečne."

Leopold von Sacher Masoch

text_ Andrej Maťko