Ako si poradiť s (nielen) jesennou depresiou?

Keď sa vám prestane dariť, stratíte radosť zo života, máte pocit, že život je nuda a stále dokola to isté, alebo vás dokonca prepadne vyslovená depresia, znamená to, že treba začať odznova.

Súčasťou života je smrť a život je plný malých smrtí – koncov. Čiže aj začiatkov a nových príležitostí. Obdobie prechodu prepája smrť a nový život. Obdobie prechodu býva pokojné a prázdne. Nič sa nedeje, nie sme veľmi výkonní, nenadväzujeme nové vzťahy, ľudia odchádzajú a noví neprichádzajú... Keď zavládne takáto prázdnota, sprevádzaná pochybnosťami, strachom a úzkosťou, čo robiť?

Neostáva nám iné, len zo seba vydolovať dôveru v život. Spomenúť si, kedy nám čo v živote fungovalo. Kedy sa stalo niečo, čo bolo úplne perfektné, alebo čo prinieslo riešenie niečoho ťažkého. Alebo ako sa zrazu niečo stalo.

Pravda, môže sa stať aj to, že čas bude plynúť a nestane sa nič. Čo si budeme klamať, niekedy sa dlho nestane ani nezlepší nič, až kým nepríde naozajstný koniec – smrť doslovná, koniec už definitívny. A môžeme tiež síce ďalej žiť v tomto tele, no ostať bezcieľne sa motať po bezútešnom priestore,  šírom a pustom, či naopak stiesnenom a preplnenom, a neprísť nikam, až časom zas len do konečného vyslobodenia... Aj to je cieľ, aj to je právoplatná cesta.

Avšak ak si ujasníme, že tu ešte chceme byť, ale byť plnšie, potom treba pripustiť, že sa nám treba viac otvoriť. Otvárame sa postupne a postupne sa naše možnosti (opäť) rozšíria. Znovu sa začne čosi diať, znovu sa rozprúdi energia, naberieme dynamiku a vášeň. Naberieme rýchlosť. Zasa (či prvýkrát?) začneme byť tvoriví a dobrodružní.

Nie však hekticky či workoholicky, tak, že nevieme, čo ako stíhať, to nie je ten správny stav. Môžeme veľa zažívať, veľa robiť a veľa mať, a pritom všetko prežívať s ľahkosťou, uvoľnenosťou, v pohode a príjemne. S dostatkom síl, s pocitom dostatočného oddychu vrátane spánku, voľnočasových aktivít a stretnutí s priateľmi či rodinou. Dá sa nastaviť na takú frekvenciu, kedy vnímame signály dokonalého načasovania. Okrem toho život vždy vyplní prázdnotu. Keď príde niečo nové, alebo niekto nový, akosi zázračne sa to zmestí do už zabehaného. Keď nám zo života niečo alebo niekto odíde, najprv sme možno smutní, alebo po určitej dobe nám dôjde, že zrazu máme o dosť viac času i priestoru a je to také príjemné a tak akurát, že vôbec nevieme, ako sme predtým mohli zvládať ešte aj to a to! Život sa vždy prispôsobí. Zázračne sa rozpína a sťahuje.

Stačí mať iba ochotu – ochotu cítiť sa dobre. Byť v súlade. Byť v pohode.

A keď v pohode nie som, keď ma niečo bolí, keď som chorý, keď nemám dosť peňazí, keď sa zle cítim, keď mám mizernú náladu, keď sa mi niečo nedarí – aj to je v poriadku. Netreba s tým bojovať ani sa to snažiť ihneď napraviť. Netreba mať pocit, že tým zlyhávam. Je to v poriadku, je to dokonca priam dôležité. Má to totiž svoju cenu, svoj obrovský význam: nemohlo by bez toho prísť zlepšenie. Nemohli by sme bez toho niečo pochopiť, niečo nové sa naučiť. Opäť len stačí mať ochotu a dôveru otvoriť sa zlepšeniu a poučeniu, počkať si naň.

Pridajme ale k tomu tak trochu poeticko-filozofickému úvodu niečo praktické; konkrétny návod, čo robiť, lebo ten obvykle každý z nás zúfalo hľadá, keď sa mu niečo nedarí alebo ho prepadne úzkosť zo života. Takéto praktické kroky existujú a sú veľmi jednoduché – komplikované je len naše myslenie, odôvodňovanie či obhajovanie toho, prečo niečo ne/robiť, prečo mať určitý názor, postoj, presvedčenie. (Často ide hlavne o odôvodňovanie si toho, prečo niečo nejde; v angličtine je na to skvelá fráza: arguing for your limitations.)

Takže, keď sa vám niečo nepozdáva, necítite sa dobre, máte depresiu, ste v ťažkej situácii a podobne, funguje nasledovné:

• Ako prvú vec si položte otázku: Čo je to, čo chcem? (Bez ohľadu na to, či je to podľa vás možné, nereálne, absurdné, ťažké...).

• Neanalyzujte, prečo sa stalo/deje to, čo považujete za problém či neúspech. Vôbec nie je nutné dopátrať sa príčiny problému, či už z psychologického, alebo „karmického“ hľadiska! Zaoberať sa problémom a jeho príčinami či vývojom len udržiava vašu pozornosť – a teda vaše vibrácie – v súzvuku s problémom, a teda nie v súzvuku s riešením!

• Hľadajte hoci aj čo najmenšiu úľavu v danej chvíli. Nesústreďte sa na konečný cieľ (napríklad úplné zbavenie sa dlhov, vyliečenie z vážnej alebo vleklej choroby, nový krásny vzťah namiesto súčasného otrasného rozvodového konania...), ale len na to, ako sa cítiť o trošku lepšie teraz. To dosiahnete tak, že pátrate po nejakej myšlienke, ktorá je príjemná, ale nie nereálna (z vášho súčasného pohľadu). Prípadne sa sústredíte na niečo vo vašom okolí, čo vo vás zakaždým vzbudí len samé pekné, milé, láskyplné pocity (vaše šteniatko alebo mačiatko, kvety, obľúbený obraz či iný predmet...). Dokonca aj keď vás niečo strašne bolí (či už doslova, fyzicky, alebo  psychicky), vždy sa dá nájsť niečo, čo vám pri pomyslení na to prinesie radosť alebo iný pre vás pozitívny, príjemný pocit. A nie je možné cítiť naraz aj radosť, aj bolesť! To si treba pripomínať. A spolu s tým si pripomínať aj to, že akonáhle cítite radosť (či iný vami definovaný príjemný pocit), vaša energia/vibrácie sa stáčajú smerom k tomu, čo je pre vás príjemné a pozitívne a čo chcete. V každej takej chvíli smerujete k tomu, čo chcete, preč od toho, čo nechcete.

• Ráno, len čo sa preberiete, ihneď nasmerujte svoju pozornosť (myšlienky) na niečo pozitívne – buď vo vyššie opísanom zmysle, alebo si povedzte niečo ako: „Dnes je nový deň, a teda nová šanca pohnúť sa smerom k zlepšeniu; môžem si vybrať, či vykročím smerom k zlepšeniu, alebo ostanem v starom stave; moja voľba spočíva v tom, ako smerujem svoje myšlienky – a nad tým mám vždy totálnu kontrolu.“

• Celý deň dávajte pozor na to, kam vám zabiehajú myšlienky, a ako sa podľa toho cítite. Nesledujte však svoje myšlienky úzkostne – jednak žiadna myšlienka sa neuskutoční okamžite, na všetko treba určitú hybnú silu a nahromadenú energiu (čiže nie je dôvod obávať sa tzv. magického myslenia = pomyslím si, čo keď sa môjmu dieťaťu niečo stane, a ono v ten deň utrpí vážnu nehodu), a jednak negatívne myšlienky a negatívne pocity nie sú nič zlé, majú svoj dôležitý význam, len vám neslúži na úžitok pestovať si ich pridlho! Akonáhle sa pristihnete pri tom, že sa cítite už zasa mizerne (čo môže byť celá škála pocitov a nálad – definujte si ich sami pre seba), jemne presmerujte svoje myšlienky podľa vyššie uvedeného návodu. Tak to robte po celý deň.  

Pamätajte si, že vesmír (alebo ak chcete, Boh – teda ten „pravý“ Boh, ktorý nie je limitovaný starými ľudskými mocensko-náboženskými predstavami) nehodnotí oprávnenosť toho, čo chcete! Máte právo vytvárať si taký život, aký len chcete. Či svoje predstavy a túžby aj uskutočníte, závisí len od toho, kam prevažne a „chronicky“ smeruje vaše naladenie/energia/vibrácie.

Ak vás toto tvrdenie desí, nebojte sa – neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedeného faktu je aj to, že nikto, kto je v súlade (čiže cíti sa naozaj dobre, láskyplne, pozitívne, radostne, s porozumením, oceňovaním a akceptovaním okolitého sveta a všetkých živých bytostí v ňom), si nemôže želať nič zlé (čiže čo by vyslovene škodilo alebo ubližovalo niekomu inému, pridávalo do sveta ošklivosť, znečistenie, bolesť, nenávisť, nečestnosť, bezohľadnosť, otupenosť, vykorisťovanie a podobne)!

A ešte niečo: nestrácajte svoj súlad kvôli nesúladu druhých. Nestojí to za to. Vy sa ukrátite a ten druhý nevyrastie.

Robte vyššie uvedené, skúšajte si to, skúmajte sami tieto súvislosti, a váš život bude dobrý a bohatý – vnútorne i navonok. Bez ohľadu na počasie či ročné obdobie :)

text_  Zuzana Šestáková