Naše telo je chránené špeciálnou výbavou − imunitným systémom. Ten monitoruje pôsobenie okolia a dáva nám rôzne varovné signály. Chráni a bráni aj naše vnútorné prostredie – mobilizuje biele krvinky, NK-bunky, makrofágy, lymfocyty... Naša imunita je podmienená aktivitou imunitného systému, ktorý umožňuje rozpoznať cudzorodé látky a zneškodniť ich. Je to ochrana tela pred inváziou a škodlivými účinkami choroboplodných zárodkov. Závisí od fyziologických a genetických daností jedinca. Najviac je však ovplyvnená naším životným štýlom. Ako môžeme svoj imunitný systém udržať vo výbornej kondícii? Ako sa vyvarovať krokov, ktoré mu škodia?

Vrodená imunita

Prvé a najdôležitejšie základy imunity získava dieťa od matky. Kolostrum sa začína tvoriť v prsníkoch už od 16. gestačného týždňa a svojím unikátnym koncentrovaným zložením v malom objeme po pôrode zabezpečuje dieťaťu všetky potrebné živiny. Je to bohatý zdroj rastových faktorov a protilátok (imunoglobulínov a mnohých ďalších imunostimulačných látok ako sú cytokíny, leukocyty, lymfokíny, laktalbumíny, albumíny, laktoferíny... ). Kolostrum osídľuje sterilnú sliznicu tráviaceho systému priateľskými probiotickými baktériami a vytvára silnú imunitnú bariéru. Dojčením sa postupne buduje a vyzrieva imunitný systém dieťaťa. Materské mlieko flexibilne mení svoje zloženie s ohľadom na aktuálne potreby dieťaťa, ktoré sa netýkajú iba jeho vývojových fáz. Materské mlieko má inú kvalitu aj vtedy, keď je nejaký iný člen rodiny chorý a imunita dojčeného dieťaťa sa potrebuje posilniť, alebo keď dieťa robí prvé pokusy s chodením a často padá.

Fungovanie imunitného systému

Na správnom fungovaní imunitného systému sa zúčastňuje celý rad orgánov: ● krčné mandle ● nosné mandle (do 15. roku sa úplne stratia, zdegenerujú) ● týmus (po 20. roku postupne atrofuje) ● slezina ● lymfatické tkanivo sústredené pozdĺž tráviaceho, dýchacieho a urogenitálneho traktu ● lymfatické uzliny ● kostná dreň ● Peyerove plaky v črevách Krátkodobá disharmónia imunitného systému sa prejaví akútnym ochorením. Pri dlhodobom poklese imunity sa už začínajú rozvíjať chronické ochorenia. Imunitný systém nemusí pôsobiť iba v prospech organizmu. Niekedy z nie vždy jasných príčin sa môže obrátiť aj proti vlastnému telu a priamo ho poškodzuje. Vtedy hovoríme o autoimunitných ochoreniach.

8 pilierov pre posilnenie imunity

1_ VZDUCH Vzduch, ktorý dýchame, môžeme ovplyvniť len čiastočne. Presťahovaním sa do čistejšieho prostredia, častým vetraním miestností, udržiavaním primeranej teploty a vlhkosti v priestore, vyhýbaním sa napr. zafajčeným a klimatizovaným priestorom, ale aj frekventovaným cestám... Aktívne si môžeme pomôcť správnou technikou dýchania − brušné dýchanie s nádychom nosom a dvakrát tak dlhým výdychom (zlepšuje kapacitu pľúc a pomáha stimulovať imunitné bunky v nosovej sliznici), častejšími vychádzkami do prírody a obklopením sa zeleňou doma i na pracovisku). 2_ TEKUTINY 70 % nášho tela tvorí voda. Preto je pre náš život veľmi dôležitá práve kvalita vody. Koľkí z nás pijú skutočne čistú vodu (ak vôbec vodu pijú), bez rôznych prímesí? Voda čistí naše bunky i rozvádza živiny v celom tele. Žiadny iný nápoj to nedokáže − ani káva, ani čaj, ani sýtená minerálka. Ideálna je pramenitá voda. Keď takáto možnosť nie je, tak je dobrým riešením aj odstáta filtrovaná voda, ktorá je takto zbavená chlóru a iných nežiaducich látok. Na posilnenie imunitného systému môžeme do džbánu s vodou na pitie pridávať aj vzácne kamene ako krištáľ, ametyst alebo šungit. Viete, že žalúdok denne vylúči 1− 3 litre žalúdočných štiav? Bez vody ich máme nedostatok a dôsledkom sú problémy s trávením... 3_ STRAVA Práve zo stravy si telo vyberá základné stavebné kamene pre svoj rast, obnovu a fungovanie. Ak mu nedodáme kvalitný "stavebný materiál“, nemôžeme očakávať, že "stavba“ (naše telo) bude pevná a vydrží dlho neporušená (zdravá). Až 70 % ochorení vzniká v dôsledku nesprávnych stravovacích návykov a životného štýlu. Keďže človek je živý organizmus, ťažko bude fungovať iba z "mŕtveho“ materiálu – a to je každá fast foodová strava, ale aj strava z mikrovlnky, polotovary, konzervované a sterilizované potraviny, potraviny so syntetickými arómami a farbivami... Jednoducho, väčšina stravy, ktorú dnes bežne konzumujeme, už prešla toľkými procesmi a úpravami, že z jej pôvodnej výživovej hodnoty zostalo pramálo. Preto by sme mali jesť čo najviac potravín v ich prirodzenej forme a vyberať si tie zdravšie produkty − z domáceho hospodárstva a chovu, alebo organicky dopestované. Organizmus potrebuje okrem energetických zdrojov aj živé elementy − enzýmy. Sú to látky bielkovinovej povahy, ktoré sa podieľajú na spúšťaní a regulovaní nepredstaviteľného množstva biochemických reakcií v našom tele. Pri ich dlhodobom nedostatku začne telo pomaly chradnúť. Organizmus si ich nevie všetky sám vyrobiť, je závislý od ich vonkajšieho príjmu. Sú stabilné do 40°C, pri vyššej teplote sa rozkladajú, ničia. Nachádzajú sa v surovej zelenine a ovocí, ale aj v prirodzene prekvasených produktoch (kyslá kapusta, jablkový ocot, Ume ocot, pickles), zelených potravinách, riasach a klíčkoch. Prvý kontakt dieťaťa s prirodzenou výživou začína hneď po narodení. Je ním materské mlieko, ktoré je svojím zložením unikátne a presne "namiešané" pre dané dieťatko, v danom okamihu, podľa jeho potrieb. Materské mlieko obsahuje všetky základné zložky pre rozvoj organizmu a medzi nimi aj množstvo enzýmov. Nie je ničím nahraditeľné. Po období výhradného dojčenia (cca 6 mesiacov) prichádza prechodné obdobie, kde sa popri pokračujúcom dojčení začínajú postupne pridávať rôzne druhy príkrmov. Do troch rokov veku dieťatka sa tak vytvára základ jeho stravovacích návykov na zvyšok života. Ak sa v tomto období všetko dokonale prevára (lebo nás strašia nejaké mikróby alebo ťažšia stráviteľnosť), dieťa nespozná prirodzenú chuť potravín. Je namieste sa neskôr hnevať, že nechce jesť zeleninu a mnohokrát ani ovocie?

Ako začať s prirodzenou stravou?

Základné kamene zdravého stravovania tvoria zelenina, ovocie, orechy a olejnaté semená, obilniny a strukoviny. Uprednostnením sezónnej zeleniny a ovocia, najlepšie z oblasti, v ktorej žijeme, získame skvelý zdroj živín i enzýmov. Prídavkom zo širokej škály čerstvých byliniek (bazalka, petržlen, zeler, rukola, ligurček, stévia, koriander, kôpor, šalvia, tymián, materina dúška, yzop, medovka, mäta, oregano, majorán, rozmarín, saturejka), alebo aj menej známych zelených vňatí či kvetov divo rastúcich rastlín (žihľava, medvedí cesnak, skorocel, hluchavka, púpava, slez, sedmokráska, kapucínka) spoznáme nové delikátne chute a vône jedál. Zaradením zriedka konzumovaných obilnín (ovos, jačmeň, raž, naturálna ryža) a strukovín (fazuľa, šošovica, hrach, sója) rozšírime jedálniček ďaleko za hranice našej predstavivosti. Veď len fazule je na svete viac ako 300 druhov! Spestriť si ho môžeme aj menej známymi či zabudnutými druhmi (špalda, pohánka, pšeno, amarant, quinoa, cícer, bôb, azuki,..). Rôzne druhy neupravovaných orechov (vlašské orechy, lieskovce, mandle, ale aj kešu, para, pistácie, makadamové) i olejnatých semien (slnečnica, mak, tekvicové jadrá, sezam, konopné semienka, chia) ponúkajú tiež široké využitie pri príprave hodnotnej prirodzenej stravy. Nie solené či pražené! Aj stratené čaro klíčenia semienok (žerucha, reďkovka, horčica, alfalfa, mungo) prinesie obohatenie v rovine života i chuti jedla, najmä v zime. Príroda nám ponúka aj ďalšie lahôdky - čučoriedky, lesné maliny a jahody, morušu, oskorušu, zo záhrad tiež pestované zemolezy, aróniu, rakytník, mišpuľu, muchovník, jarabinu, drieň či dulu a mnohé ďalšie.

Pri dnešnom konzumnom spôsobe života, takmer neobmedzenej dostupnosti polotovarov, prebytku často protichodných informácií a aj masívnej reklame, sa naozaj môže javiť ako nemožné prijímať denne 70 − 75 % potravy v prirodzenom stave. Približne toľko potrebuje človek na optimálne udržanie vitality a zdravia. Hoci je dnes v moderných krajinách až nadbytok ľahko dostupných potravín, väčšina populácie trpí podvýživou v dôsledku nevhodného výberu potravín a ich zlej kvality... Ak sa budeme stravovať zdravo a vyberať si kvalitné potraviny v ich prirodzenej forme, potom aj náš imunitný systém bude fungovať omnoho lepšie. Dôležité je nezaťažovať tráviaci systém, ktorý potom musí spotrebovávať veľké množstvo energie na trávenie a popri tom sú ochromené aj biele krvinky – naši bdelí imunitní strážcovia. Trávenie najviac zaťažuje rafinovaná biela múka a biely cukor, živočíšne potraviny, stužené tuky, hotové jedlá, jedlá s prísadou umelých farbív a konzervačných látok, jedlá z mikrovlnky, mrazené produkty a alkohol, ktorý patrí medzi nervové jedy. Na druhej strane prirodzene sa vyskytujúce glukány stimulujú základné obranné systémy. Pozitívne vplývajú na rast probiotických kmeňov baktérií v črevnom trakte, stimulujú kostnú dreň k vyššej produkcii bielych krviniek, zvyšujú metabolickú a funkčnú aktivitu buniek eliminujúcich voľné kyslíkové a dusíkové radikály poškodzujúce tkanivá. Ich prírodné zdroje nájdeme v hubách: v hlive ustricovej, maitake, shiitake a reishi, v ovsených vločkách a v kvasniciach. 4_ SLNKO Dotyk slnečných lúčov má na nás blahodarný vplyv. Podporuje vznik vitamínu D, ktorý má silné antioxidačné vlastnosťami. Do mozgu sa tiež vyplavujú endorfíny, dopamín a serotonín, ktoré prispievajú k dobrej nálade. 5_ POHYB Do každodennej činnosti by sme mali zaradiť aj pravidelný pohyb, ktorý rozprúdi lymfatický systém a tak napomáha k eliminácii odpadových látok z tela. Vhodná je rýchla chôdza do práce či do schodov ako aj vytrvalostné športy (beh, plávanie, bicyklovanie ) nielen v peknom počasí, ale aj keď je chladnejšie. Zbytočne ale nepreťažujme organizmus nadmernou fyzickou aktivitou. Vždy ju prispôsobme primerane veku a fyzickej kondícii. 6_ RELAX V dnešnej uponáhľanej dobe často zabúdame na vyváženosť medzi prácou a odpočinkom. Nemali by sme sa ukracovať ani o výdatný spánok. Jeho deficit sa časom prejaví oslabením zdravia. Vo voľnom čase sa venujme hobby rôzneho druhu. Na duši pookrejeme aj správnou dávkou kultúry a umenia. Cieľom relaxu je aj zníženie napätia a odbúranie stresu, ktorý pri dlhodobom pôsobení významnou mierou prispieva k oslabeniu imunitného systému.. 7_ PSYCHIKA Kolísanie psychického stavu sa vo významnej miere prejavuje aj na fungovaní imunitného systému – v pozitívnom aj negatívnom smere. Skúste začať deň úsmevom do zrkadla, blížiacu sa hádku riešte konštruktívnou diskusiou a vychutnávajte si pravidelný intímny život. To tiež posilní imunitu. 8_ HYGIENA Našou ochrannou bariérou pred okolím je pokožka. Pokrýva celé naše telo. Cez ňu telo vylučuje nepotrebné látky. Je však priepustná aj v opačnom smere – pokožkou prenikajú do tela aj niektoré cudzorodé látky z okolia. Keď sa jej funkcia naruší, do tela vniknú aj také látky, ktoré by sa tam inak nedostali. Podpora správnej funkcie pokožky začína už počas tehotenstva a pokračuje aj po narodení dieťatka. Na telíčku v maternici sa počas posledného trimestra začína tvoriť mázok, ktorý chráni jemnú kožičku pred vlhkom plodovej vody, pomáha jej vývoju a zároveň bráni strate tekutín. V priebehu pôrodu zmenšuje trenie a uľahčuje prechod pôrodnými cestami. Po pôrode pomáha adaptovať novorodenca v novom prostredí. Bráni nadmerným stratám tepla a tekutín (ovplyvňuje termoreguláciu), je vodeodolný, nevysušuje pokožku a pôsobí aj ako mechanická ochrana pred baktériami. Svetová zdravotnícka organizácia ho odporúča nechať prirodzene vstrebať (väčšina sa vstrebe do 24 hodín, zvyšok cca do piatich dní) nielen u donosených a fyziologických detí, ale aj u predčasne narodených. Prítomnosť feromónov v máziku podporuje rozvoj materinského opatrovateľského správania a zároveň umožňuje novorodencovi naplniť inštinktívne správanie, ktoré vedie cez plazenie k prsníku až k samoprisatiu a začatiu dojčenia. Jemná pokožka detí je až päťkrát priepustnejšia ako pokožka dospelých, obsahuje vyššie percento vody a je citlivejšia na vplyvy vonkajšieho prostredia. Jej ochranné funkcie (tvorba pigmentu, imunitný systém, schopnosť premasťovania, regulácia vlhkosti) v priebehu prvých rokov postupne dozrievajú. Preto je veľmi dôležité, akým spôsobom a hlavne čím sa o jeho pokožku staráme. Mohli by sme totiž povedať, že to, čo nanesieme na detskú kožu, má taký účinok, ako keby to dieťa priamo zjedlo. Zdravú funkciu pokožky podporíme a udržíme od detstva až do staroby, keď sa o ňu budeme primerane starať. Používajme preto najmä prírodnú kozmetiku, najlepšie vyrobenú z kvalitných rastlinných olejov. Perme v ekologických pracích prostriedkoch bez pridania aviváže a syntetických parfumov. Voľme vhodné oblečenie, aby nám nebolo ani teplo či zima, ale aby sme sa ani nadmerne nepotili. K rannej hygiene pridajme otužovanie − striedavé sprchovanie prúdmi teplej a studenej vody asi v 10 − 15 sekundových intervaloch. Raz do týždňa môžeme zaradiť saunovanie s prihliadnutím na aktuálny zdravotný stav.

Potraviny podporujúce imunitu

ovocie: čerstvé, sušené, šťavy zelenina: čerstvá, sušená, šťavy divoká zelenina: leto – čerstvá, zima – riasy bylinky: čerstvé, sušené orechy, semená: natural, naklíčené, máčané, mlieka obilniny: varené, mlieka strukoviny: varené, naklíčené, nátierky tuky: rastlinné oleje lisované za studena, maslo huby drevokazné: hliva, maitake, shiitake

Potraviny oslabujúce imunitu

orechy, semená: solené, pražené, obaľované obilniny: biela múka a výrobky z nej tuky: stužené rastlinné tuky, rafinované oleje úprava: vyprážanie, fritovanie, grilovanie, spáleniny živočíšne produkty: mäsové výrobky, údeniny, vnútornosti mlieko a mliečne výrobky iné: cukor, alkohol, aromatizované, konzervované a prifarbované potraviny text_ Jana Boleková