To, že máme popri práci myslieť aj na seba a svoje zdravie, sme už počuli. Ale viete, že každodenný stres má negatívny dopad predovšetkým na naše partnerstvá? Podľa odborníkov sú to práve vzťahy, na ktorých si pracovné povinnosti pýtajú najviac svoju daň. Väzby s partnerom ničia často nevedomky, potichu, no účinne...

 

Vzťahy by mali byť prvoradé

WORK-LOVE BALANCE nie je len taký pracovný názov, ktorý sme si sami vymysleli. Je to odborný psychologický termín, ktorý pomenúva to, aké je nesmierne dôležité svoju pozornosť a starostlivosť rozdeliť rovnomerne medzi prácu a partnera. Hneď dve veľké štúdie totiž poukazujú na to, že vzťahy nie sú iba podružný segment našich životov, ktorý sa dokáže vyvíjať sám od seba. Tá prvá hovorí celkom jasne o tom, že dobre fungujúci vzťah si vyžaduje aj dostatok pozornosti a práce na jeho rozvoji. tá druhá nás do budovania vzťahu posmeľuje , pretože sa ukázalo, že práve harmonické vzťahy sú zásadný faktor, ktorý prispieva nášmu zdraviu – a to dokonca viac ako strava alebo pohyb. Mať totiž v živote blízkych ľudí, na ktorých sa vieme v prípade núdze absolútne spoľahnúť, je to, čo v našom podvedomí vytvára tú správnu pohodu, ktorú bunky nášho tela pre svoj život a fungovanie potrebujú. Vzťahy, najmä tie partnerské, sú napriek všetkému stále viac odsúvané na okraj a môže za to často práve náš hektický život, prílišné pracovné nasadenie, či vysoké nároky na seba a svojich blízkych. Hektický životný štýl však nespôsobuje len to, že máme jeden na druhého celkovo menej času, ale aj to, že spolu neraz komunikujeme s neúctou, bez citu a plní hnevu. Podľa odborníkov sa napätie, ktoré na seba nabalíme za celý deň v práci, večer v obývačke znásobí a mení sa na napätie vo vzťahu. Stačí odfrknutie, hlúpa narážka, nedostatok záujmu a balík dynamitu vybuchne do hádky. Ak sa takáto atmosféra nezlepší ani víkendovým výletom alebo v lepšom prípade dobrým sexom a nežnosťami, má vzťah našliapnuté na rozchod. A prečo vlastne? Pre nedostatočné ventilovanie pracovného napätia a nesprávne prerozdelenie času.

 

Majte odvahu na vlastné pravidlá

Psychológovia zistili, že čím viac sme v strese, tým viac fungujeme akoby v zabehnutých koľajniciach, ktoré za nás vybehali ešte naši prarodičia a rodičia. Myslíme si, že nie je čas vytvárať niečo nové a neodskúšané, a tak sa treba uspokojiť s tým, čo overil čas. V prípade slovenských partnerstiev to býva klasický model, v ktorom muž pracuje do úmoru, zarába peniaze a žena sa zatiaľ stará o domácnosť a rodinu. Žiaľ, na túto hru pristupujú aj mnohí, ktorým by svedčal úplne iný model – aktívne ženy, ktoré sa doma nudia alebo sa pri výchove dieťaťa cítia nevyužité, či muži, ktorí neznášajú nadčasy v kancelárii a radšej by trávili čas kdesi vonku s deťmi... Ten zoznam by pokojne mohol pokračovať na veľa riadkov. Skúste sa preto v tichosti zamyslieť nad tým, či to, čo robíte, je naozaj vaša voľba, alebo ste sa s tým stotožnili len preto, lebo je to norma spoločnosti, v ktorej žijete, alebo rodiny, v ktorej ste vyrastali a inú alternatívu nevidíte. Už to, že zadelenie povinností v partnerstve nevychádza z vlastných potrieb partnerov, ale z akéhosi zaužívaného spoločenského klišé, je prvou nášľapnou mínou, ktorá sa zrkadlí vo frustrácii a podráždenosti oboch partnerov. Modelovú situáciu tohto typu všetci dobre poznáme. Muž príde znechutený z celého dňa domov a partnerku ledva pozdraví. Ona má okamžite za to, že je preňho asi nezaujímavá a neváži si jej prácu v domácnosti. Tých situácií a možných konštelácií je množstvo, žiadna z nich však nekončí šťastne. Prvým krokom k naozaj šťastnému vzťahu je preto úplne sa odtrhnúť od toho, čo diktujú konvencie a stanoviť si vlastné pravidlá. Aj keby to malo znamenať výpoveď v práci, či presťahovanie sa z mesta na vidiek. Choďte si sadnúť vo dvojici kamsi na víno a úprimne sa pozhovárajte. Čo vás momentálne frustruje a absolútne vám nevyhovuje? Čo vám naopak veľmi chýba a nedostáva sa vám to už dlhší čas? Ako by mal podľa vás ideálny vzťah fungovať a kam sa chcete ako pár vyvíjať ďalej? Možno zistíte, že už sa toľko nepotrebujete hnať za prácou, že vám nechýba ani väčší byt ani lesklejšie auto na to, aby ste boli šťastní. Možno to chce oveľa viac spoločných víkendov strávených kdesi v prírode a odkladanie peňazí viac na spoločné cestovanie ako na novú sušičku. Zadajte si teda jasne, čo je pre vás vo vzťahu podstatné a najmä – držte sa toho. Pretože okolitý svet sa vás zase pokúsi strhnúť a nahovoriť vám to svoje. Že potrebujete byť zamestnanec mesiaca a byť pod tlakom je vlastne nutnosť, lebo len tak niečo dosiahnete. Polovicou svojej hlavy buďte preto vždy doma pri svojej polovičke a pri spoločných snoch, na ktorých naplnení pracujete.

 

Šťastné páry majú svoje rituály

Práve sme sa teda naučili, že pracovný stres je vzťahový zabijak a často úplne zbytočne, pretože sa naháňame za niečím, čo nám v skutočnosti ani nevyhovuje. Bolo by však veľmi nefér vyhlásiť, že hneď, ako si stanovíte nové vlastné pravidlá, stres zmizne a vy budete žiť šťastne až naveky. Stále totiž potrebujeme fungovať v reálnom svete, zarábať a riešiť otázky každodennej rutiny. Čo teda navyše robia tie šťastné páry inak ako tie ostatné? Podľa prieskumov si pravidelne doprajú spoločné zážitky a fyzický kontakt, ale čo je dôležitejšie, pravidelne si doprajú takisto svoj vlastný priestor – čas, ktorý trávia jeden bez druhého. Len ľudia, ktorí pravidelne pracujú na svojej fyzickej a duševnej kondícii osamote, môžu byť vyrovnanými partnermi v čase napätia a stresov. Preto už aj západný svet dnes vysoko odporúča pohyb a cvičenia zamerané na odbúranie stresu – autogénny tréning, meditáciu, dychové cvičenia, umelecký krúžok, jógu, či-kung, alebo pilates... možností je veľa.

 

Ako neprenášať svoje pracovné problémy do vzťahu?

Švajčiarsky odborník na partnerstvá, vedec a profesor Guy Bodenmann odporúča, nechodiť s každým pracovným stresom, ktorý nám beží hlavou, ihneď za partnerom. Zostrojil 5 kontrolných otázok, ktoré si máme najprv vždy sami zodpovedať a až potom osloviť partnera. Otázky sú formulované tak, aby nám pomohli stres zredukovať osamote a možno si nakoniec uvedomíme, že celý problém ani nestál za to, aby sme ho pomenovali nahlas.

1. Naozaj sa oplatí byť teraz v strese? Zamyslite sa nad tým, či vzniknutú situáciu naozaj môžete ísť teraz hneď riešiť. Ak ležíte s partnerom vo wellnesse alebo ste si naplánovali po dlhej dobe večer pre seba, vypustite problém z hlavy, príde lepší okamih. 2. Môžem urobiť hneď teraz niečo, čo ma aspoň trochu upokojí? Ak vás upokojí krátky overovací telefonát do práce, e-mail šéfovi alebo aj víkendová cesta do kancelárie, urobte to. Buďte si však vopred istí, že po týchto nápravných krokoch vaše napätie naozaj klesne a vy nepocítite ešte väčší stres. 3. Musím naozaj problém riešiť ja, alebo sa situácia vyrieši aj sama od seba? Dajte si pozor na záchranársky syndróm, ktorý vás núti myslieť si o sebe, že ste jediná kompetentná osoba pod slnkom, kto dokáže danú vec vyriešiť. Úprimne si odpovedzte, či problém za vás nevyrieši kolegyňa, sestra alebo kamoška a či nestačí len počkať a pozitívny efekt sa nedostaví aj sám. 4. Viem naozaj dosť o tejto situácii a aj o tom, čo sa odo mňa teraz očakáva? Ak má problém nejasné kontúry a vy vlastne ani neviete, či spadá tak úplne do vašej kompetencie, overte si všetky potrebné fakty a až potom riešte. Je problém naozaj problémom? Pozor na zveličovanie a prehnané preceňovanie situácie. 5. Je problém reálny, alebo ma stresujú len moje domnienky a úvahy? Rozumej, stresujete sa pre nejaký problém, ktorý má racionálny základ, alebo skôr nie? Veľakrát sa necháme chytiť do pavučiny myšlienok, ktoré nám problém nahovoria, no v skutočnosti je iracionálny. Čierne myšlienky nechajte odísť a vedzte, že stres je úplne zbytočný.

 

Mentálne nastavenie

Ak nedokážete zatiaľ urobiť hrubú čiaru medzi prácou a súkromím, mali by ste naučiť lepšie ovládať svoj mentálny svet, teda procesy, ktoré vám prebiehajú v hlave. Jasne si vyčleniť priestor a čas, ktorý venujete práci, ale aj ten, ktorý venujete sebe a svojmu vzťahu. Odstrihnúť sa od pracovných problémov a uvoľnene prejsť do súkromia si žiada určitý tréning, ktorého podstatou je relaxácia mysle a zmena nášho mentálneho nastavenie. Možno na úvod stačí aby ste si usporiadali priority a životné hodnoty a jednoducho si povedali, že práca vám v dobrom zmysle slova “nikam neujde“ a naopak, keď budete zrelaxovaní a spokojní sami so sebou a vo svojom vzťahu, o to efektívnejšie dokážete pracovať. Skúste byť teda plnohodnotne prítomní v práci aj súkromí a nastavte si adekvátne rozloženie času medzi všetky aktivity, ktoré sú pre vás dôležité. Uvidíte, že sa vám zmena mentálneho i praktického nastavenia vášho života mnohonásobne vráti v harmónii a pohode, vo väčšej spokojnosti ale aj v pevnejšom zdraví a psychickej vitalite.

 

Príbehy zo ŽIVOTA

Náš vzťah ničili moje nadčasy Bývala som sama len tretí rok a bolo pre mňa ťažké popri práci riešiť ešte aj domácnosť. Len, čo som prišla unavená domov, stále niečo nešlo – svetlo, elektrina, plyn. Svojho vtedajšieho partnera som preto brala ako povinný „outsourcing“, skrátka ak chcel byť so mnou, musel vymeniť žiarovky, občas upratať, vyniesť kôš. Problém bol, že aj on býval vo svojom byte a mal svoju prácu a tiež toho nemal málo. Vždy, keď ku mne večer prišiel, som mu ešte viac naložila, poslala ho kúpiť večeru, opraviť vodovod, povysávať. Ja som zatiaľ penila za počítačom a snažila sa dokončiť, čo som v práci nestihla. Nakoniec pravidelné hádky vyústili do jednej veľkej, kde sme jasne pomenovali problém – moje prílišné pracovné nasadenie. Aj keď nerada, som nakoniec v práci trochu poľavila, šéf si musel konečne zvyknúť, že nie som dievča pre všetko a odvtedy sa mi začalo dýchať oveľa ľahšie. Marta, 31. Neviem, či ešte stihnem mať rodinu Kariéra bola pre mňa vždy najpodstatnejšia. Pochádzam z chudobnej rodiny, a preto som pri prvej príležitosti odišla z domu, urobila si školu a presťahovala sa do mesta. Konečne som po rokoch mala peniaze a vyšší životný štandard. Ako roky ubiehali, striedali sa pri mne partneri, ktorí mi nevedeli byť dostatočnou oporou. Máloktorý z nich vedel tolerovať, že som chodila na služobky a pracovala som často aj cez víkend. Dnes chodím s Petrom, ktorý má rovnaký prístup k práci ako ja. Poviem však úprimne, že zatiaľ čo sa ja konečne chystám usadiť a založiť si rodinu, on uvažuje o kariérnom postupe... Eva, 37. Presviedčal ma, aby som ostala, ale nezmenil sa. Martin bol skvelý muž, ale mal toho príliš veľa. Bola som ochotná tolerovať, že cez týždeň ho takmer nevidím, pretože je od rána do večera vo firme. Ale čo ma naozaj hnevalo, bolo, že celú nedeľu vždy strávil kdesi na bicykli a v horách – bezo mňa. Mne patrila len sobota a aj to som bola vždy na nervy z toho, že okolo štvrtej zahlásil, že si potrebuje domov ísť upratať byt. Chápala som to, lebo každý potrebuje svoj ventil, v jeho prípade šport, a ešte si aj oprať a upratať. Ale spokojná som nebola. Počas šiestich rokov, čo sme spolu boli, totiž Martin 3x zmenil prácu a hoci sľuboval, že to bude vždy lepšie, nebolo. Jeho postoj sa ku mne nezmenil. Pochopila som, že on má v živote iné priority a na mňa mu jednoducho neostáva čas a opustila som ho. Katarína, 28. Na koniec som poslala na materskú manžela S Radkom sme manželia dnes už desať rokov. Keď som prvýkrát ostala tehotná, podnikala som, mala som malú kaviareň, ktorej sa darilo. Radko bol profesionálny skaut, organizoval výlety s deťmi do prírody a svoju prácu miloval. Lenže ako som prestala podnikať a začali sme žiť z jeho platu a mojej materskej, prišla kríza. Možno že mi neprekážalo ani tak to, že máme oveľa menej peňazí, lebo sme nemali nikdy problém uskromniť sa, ale sama doma s deckom som išla zošalieť. Úplný horor nastal, keď som porodila aj druhé dieťa. Svoje deti, Marcela a Sárinku nadovšetko milujem, ale byť len matkou mi nestačí. Potrebovala som jazdiť autom, vidieť mesto, ľudí. Po poriadnom zvážení sme nakoniec dospeli k rozhodnutiu, že na materskú pôjde Radko a ja odkúpim späť moju kaviareň. Neľutujem. Radko je ako skaut perfektný otec, decká sú z neho unesené. A ja si žijem svoj kaviarenský sen a keďže máme viac peňazí, platím si pani, ktorá nám raz týždenne uprace. Kristína, 40.

text_ Kiwi