Kliknite na obálku časopisu a PRELISTUJTE SI!

               
                 
               

Čo neviete o dojčení?

Dojčenie mláďat je prirodzenou súčasťou života všetkých cicavcov, človeka nevynímajúc. V dnešnej civilizovanej spoločnosti sa však akosi vytratilo inštinktívne správanie. Ku všetkému potrebujeme vedecké dôkazy, čísla, tabuľky, inštrukcie, projekty... Tento fenomén doby sa výrazne prejavuje aj v starostlivosti o deti a začína hneď po pôrode. Ženy sa stretávajú s nedostatočnou podporou svojich materinských kompetencií už v pôrodnici. V tomto zraniteľnom období dostávajú rôzne, aj protichodné, rady od zdravotníckeho personálu. Keď sa ich poctivo pridŕžajú, problémy nakrátko zmiznú, no po príchode domov sa skôr prehlbujú. Ako sa vyznať v tejto záplave rád, informácií? Ako vedieť, ktoré sú tie skutočne správne?

ČO JE DOJČENIE?
Uspokojenie hladu dieťatka materským mliekom z prsníkov je len jedna časť dojčenia. Je to tiež nástroj na uspanie dieťaťa, zahnanie jeho strachov, osamelosti a tiež podporuje jeho kontinuálny vývoj pri mamičke (po prechode z maternice na svet). Má významný vplyv na vyzrievanie mozgu, udržanie tepla, frekvencie tepu, na srdcovú činnosť, spánkové cykly, saturáciu kyslíkom. Dojčenie tiež znižuje stres a stabilizuje telesné funkcie. Všetky mláďatá sa rodia so silným vyhľadávacím a sacím reflexom, ktoré im umožňujú v krátkom čase po pôrode prisať sa a začať sa dojčiť. Tento prirodzený proces je nastavený prírodou a má svoje zákonitosti. Pri nevhodnom zásahu v ktorejkoľvek jeho fáze, môže byť dojčenie sťažené, prípadne sa vyskytnú komplikácie, ktoré sa dnes často mylne pokladajú za samozrejmé súčasti začiatku dojčenia − bolestivé bradavky, neprisávajúce sa dieťatko, bolestivo naliate prsníky, oneskorené "nabehnutie“ mlieka zvyčajne na tretí až piaty deň po pôrode atď. Väčšine z nich sa dá efektívne predísť rešpektovaním prirodzených postupov.

MATERSKÉ MLIEKO JE VOPRED PRIPRAVENÉ
Tkanivo mliečnej žľazy sa začína zväčšovať už krátko po otehotnení a zvyčajne práve toto býva prvým príznakom gravidity. Materské mlieko (na začiatku kolostrum) sa začína tvoriť v prsníkoch už od cca 16. gestačného týždňa. Žena má teda už dávno pred pôrodom, "pripravené“ mlieko pre svoje dieťatko. Toto platí aj pri predčasne narodených deťoch, ktoré sú schopné dojčiť sa približne od 28. týždňa gestačného veku. Nie je pravdou, že sa najprv musia naučiť sať z fľaše. Dojčenie je dokonca pre predčasne narodené deti menej stresujúce a vysiľujúce ako kŕmenie z fľaše. Pri dobrom prisatí a silnom toku mlieka dokážu tieto detičky efektívne piť a všetky parametre, vrátane zásobovania kyslíkom, sú lepšie pri dojčení ako pri použití fľaše.
Zloženie materského mlieka je u každej matky špecifické a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám jej dieťatka vzhľadom na jeho vek a vyzretie. Flexibilne sa mení počas celej dĺžky dojčenia, ale aj v priebehu jedného dňa, či dokonca v priebehu jedného dojčenia. Každá matka má teda ideálne mlieko práve pre svoje dieťatko.

PRVÉ MINÚTY − INŠTINKTÍVNE SPRÁVANIE
Ak je práve narodené nahé dieťatko bezprostredne po pôrode (len s osušením) umiestnené na nahú hruď matky (tzv. bonding), jeho inštinktívne správanie vedie k tomu aby sa samo prisalo a nadojčilo, aj bez pomoci. Tento prirodzený proces samoprisatia zvyčajne trvá 1-2 hodiny po pôrode. Novorodenec je schopný priblížiť sa k prsníku, nájsť bradavku, prisať sa a piť. Pomáhajú mu v tom vrodené reflexy − vyhľadávací, sací a prehĺtací. Kontakt pokožky novorodenca s pokožkou matky je kľúčový pre rozvoj citovej väzby a následné dojčenie. Významnú úlohu zohráva aj vysoká hladina oxytocínu tesne po pôrode. Žena v dôsledku toho pociťuje silnú väzbu k dieťatku a pri spontánnom prisatí pomáha prirodzene vylučovaný oxytocín aj vypudzovať kvapky kolostra. Zároveň povzbudzuje odlúčenie placenty a jej vypudenie, pomáha zavinovať maternicu a tým znižovať krvné straty. Podanie syntetického oxytocínu však zásadne naruší tento prirodzený proces. Liečivá podané počas pôrodu môžu ovplyvniť aj inštinktívne správanie dieťatka po pôrode.

NEVYHNUTNÝ FYZICKÝ KONTAKT
po samoprisatí a úvodnom spánku matky a novorodenca je vhodný čas na váženie a meranie. Ostatné vyšetrenia je možné realizovať na tele matky bez prerušenia kontaktu s dieťatkom. Matka a dieťatko by naďalej mali zostať spolu v bezprostrednom fyzickom kontakte (tzv. bedding). Akokoľvek zdôvodňovaná rutinná násilná separácia nie je pri zdravom (aj stabilizovanom predčasne narodenom) dieťatku žiadúca. Ďalšie dojčenie pri takomto kontakte prebieha podľa potrieb dieťatka bezprostredne po jeho úvodných signáloch (otváranie ústočiek naširoko, otáčanie hlavičky, vyplazenie jazýčka) a má prednosť pred akoukoľvek inou manipuláciou, či už prebaľovaním alebo vážením.

INTERVALY A DĹŽKA JEDNÉHO DOJČENIA
Optimálna dĺžka dojčenia nie je určená konkrétnym časovým intervalom, ale dobou, počas ktorej dieťatko intenzívne pije. Intenzitu pitia dieťatka na prsníku je možné vyhodnotiť pozorovaním "pauzy v brade“. Keď dieťa dostáva mlieko, má doširoka otvorené ústa, urobí pauzu v brade a potom zatvorí ústa. Keď dieťa saje, ale nedostáva mlieko, jeho brada sa hýbe rýchlo, pričom nerobí pauzu v rytme – to znamená, že sa snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Čím dlhšia je pauza, tým viac sa dieťa napilo. Dojčenie prebieha podľa potrieb dieťatka, nie podľa vopred stanovených intervalov. Dieťatko sa v prvých týždňoch prikladá na prsník pri prebúdzaní alebo nepokoji hneď po jeho úvodných vyhľadávacích signáloch (otváranie pusinky naširoko, otáčanie hlavičky, vyplazovanie jazýčka). Dĺžka dojčenia nie je pevne určená – je rôzna, pretože rešpektuje napĺňanie rôznych potrieb dieťatka (potrebuje sa uspať, chce sa nosiť, cíti bolesť, samotu, strach, nepohodu...). Dojčenie je viac než len príjem materského mlieka!
Približne po druhom mesiaci si dieťatko samo vytvorí svoj cyklus intervalov dojčenia.

BONDING
Podpora skorého kontaktu matky a dieťaťa po pôrode, teda intenzívneho kontaktu koža na kožu – tzv. bonding – pomáha stabilizovať telesné funkcie bábätka, udržiava jeho telesnú teplotu, podporuje dýchanie, tep a srdcovú činnosť, reguluje spánkové cykly, pomáha vyzrievaniu mozgu a vytváraniu mozgových prepojení, podporuje lepšie trávenie a efektívnejšie využívanie živín, rovnako ako rýchlejší rast a prospievanie. U mamičky podporuje tvorbu mlieka, dieťatku umožňuje prístup k prsníku a dojčenie na požiadanie (takmer okamžité uspokojenie všetkých potrieb dieťatka na prsníku, nielen hladu). V neposlednom rade prispieva k vytváraniu vzťahovej väzby medzi matkou a bábätkom. Takisto predchádza výraznej spavosti alebo naopak plačlivosti dieťatka. Kontakt koža na kožu prináša lepšie výsledky ako akýkoľvek iný spôsob starostlivosti, napríklad umiestnenie bábätka do inkubátora. Toto platí aj pre predčasne narodené deti, či deti so zdravotnými problémami.

PROBLÉMY PRI DOJČENÍ

Problémy pri dojčení mávajú mnoho podôb, v pozadí bývajú rôzne príčiny. Z niektorých sa stali mýty, z iných strašiaci... Všetky však majú pochopiteľné prirodzené vysvetlenia i riešenia.

VPLYV PÔRODU
Medicínsky vedené pôrody s použitím lokálnej anestézy, syntetického oxytocínu a iných prípravkov či postupov (napr. sekcia – tzv. cisársky rez) často negatívne ovplyvnia začiatok dojčenia. Ak sú novorodenci navyše rutinne separovaní od matiek, obojstranný problém sa ešte prehlbuje – na jednej strane spavé neprisávajúce sa bábätko a na druhej strane zmätená matka s bolestivo naliatymi prsníkmi, ktorá nedokáže nadojčiť svoje dieťatko. Úvodná separácia tak zásadne naruší prirodzený priebeh začiatku dojčenia. Hoci mnohé slovenské pôrodnícke oddelenia majú označenie BFHI (Baby Friendly Hospital) a nemalo by v nich k separácii dochádzať, opak je pravdou. Svedčí o tom prieskum Ženských kruhov a OZ MAMILA zo začiatku roka 2015 mapujúci stav za roky 2010 − 2015. Výsledky prieskumu, zverejnené na ich web stránkach − www.mamila.sk www.zenskekruhy.sk, vysvetľujú, prečo v dnešnej dobe také množstvo mamičiek trápia ťažkosti s dojčením a prečo na ceste za dojčením narazili na neprekonateľné ťažkosti a nenašli účinnú pomoc.

ÚBYTOK NA VÁHE PO PÔRODE
V niektorých prípadoch sa po pôrode vyskytne výraznejší úbytok na váhe. Môže k nemu prispieť aj anestéza počas pôrodu, kedy sa v tele zadržiava viac tekutín. Tie sa po pôrode vylúčia, čo sa prejaví falošným vyšším úbytkom na váhe. Iným z dôvodov výraznejšieho poklesu váhy je nedostatočne časté a/alebo nedostatočne výdatné dojčenie. K rutinnej starostlivosti o dieťa v pôrodnici patrí skúška dojčenia vážením. Vychádza z predpokladu, že vieme, koľko by dojčené dieťa malo vypiť. Porovnávania sú založené na deťoch kŕmených umelým mliekom z fľaše určenou dávkou vo vopred stanovených intervaloch.
Dojčenie však prebieha inak, podľa skutočnej – nie tabuľkovej – potreby dieťatka, v rôznych intervaloch a s rôznou intenzitou. Na správne posúdenie výdatnosti dojčenia je potrebné pozorovať samotný priebeh dojčenia a jeho zmeny počas celej jednej dĺžky. Niekedy je potrebné upraviť polohu a zlepšiť prisatie. Zároveň pomáha podpora v stláčaní prsníka pre zvýšenie toku a objemu vypitého mlieka bábätkom.

BOLESTIVÉ BRADAVKY
Dojčenie nemá bolieť, a to ani na začiatku. V prípade výskytu bolestivých bradaviek alebo ragád je dôležitá úprava polohy a prisatia bábätka do tzv. asymetrickej polohy, kedy je brada zaborená v prsníku, nos je voľný, hlavička je v miernom záklone, väčšina spodnej časti dvorca je prekrytá ústočkami a vrchná časť dvorca je viditeľnejšia. V tejto polohe (pri správnom hlbokom prisatí s naširoko otvorenými ústočkami) si vie novorodenec zabezpečiť dostatočný prísun mlieka. Pri predčasnom zaspávaní na prsníku (býva následkom nedostatočného toku mlieka a nie únavy dieťatka) mamička pomáha stláčaním prsníka rýchlejšiemu a rovnomernejšiemu toku mlieka. Keď dieťatko nereaguje pitím ani po opakovanom zatláčaní, mamička by mu mala ponúknuť druhý prsník. Týmto sa podporí hojenie pri zachovanom dojčení. Na bradavkách je dobré nechať zaschnúť materské mlieko. Hojenie podporí aj lanolín (dostanete kúpiť v lekárni) a Calendula masť od Weledy (nemusí sa pred dojčením zotierať), pomôcť môžu aj homeopatiká, alebo svetelná terapia Bioptron lampou.
Mnohé mamičky začnú už v pôrodnici používať na základe odporúčania ochranný klobúčik (čo je vlastne prsná protéza) z dôvodu bolestivých, plochých či vpáčených bradaviek alebo neprisávajúceho sa bábätka. Vzniká tak u nich pocit dojčenia z prsníkov, v skutočnosti však z prsníkov cez klobúčiky dieťatko len pije podobne akoby pilo z fľaše − zapája iné svalové skupiny ako pri skutočnom dojčení z prsníka. Na samotný prsník sa vlastne vôbec neprisáva. Klobúčiky problémy neriešia, väčšinou ich prehlbujú a odďaľujú riešenie − majú za následok postupné zníženie tvorby mlieka s nedostatočným prospievaním bábätka a unáhleným prikrmovaním už v 2.− 4. mesiaci.
Riešením je predchádzanie problémom bolestivých bradaviek nastavením správnej polohy a prisatia čo najskôr po pôrode.
Ak pretrváva bolestivosť bradaviek alebo dieťatko opakovane skĺzava len na bradavku aj po úprave polohy a prisatia, odborník alebo laktačná poradkyňa vie pohmatom skontrolovať, či u dieťatka nie je prirastená podjazyková uzdička alebo uzdička pod hornou perou. V prípade potreby ju lekár prestrihne.

BOLESTIVÉ A NALIATE PRSNÍKY
Bolestivé naliatie prsníkov býva častým negatívnym javom po pôrode. Je spôsobené predchádzajúcou nedostatočnou intenzitou dojčenia, kvôli separácii matky a dieťaťa po pôrode. Dôvodom je teda chýbajúci bonding a bedding.
Terapia:
Na prsníky je možné použiť medzi dojčeniami obklad zo studených kapustných listov počas 20 minút (želanú teplotu získate uskladnením v chladničke). Bezprostredne pred dojčením pomôže nahriatie prsníka a jeho manuálne rozmasírovanie pomocou rastlinného oleja na masáž prsníkov. Ak má dieťatko problém prisať sa na opuchnutý dvorec, používa sa tzv. kvetinková masáž dvorca na jeho uvoľnenie. Končekmi troch prstov oboch rúk sa zatlačí okolo bradavky na oblasť dvorca 1−2 minúty smerom k hrudníku, čím sa z prednej časti prsníka mechanicky akoby odsunie materské mlieko viac dozadu a tým sa zmierni napätie pokožky brániace prisatiu. Počas pitia dieťatka pomáha mamička stláčaním prsníka uvoľňovať naliate a zatvrdnuté oblasti.

ZABLOKOVANÉ MLIEKOVODY, ZÁPAL PRSNÍKA
Mliekovody sa často zablokujú v dôsledku nedostatočne efektívneho vyprázdňovania prsníka pri dojčení. To môže byť spôsobené nevhodnou polohou (napríklad aj v zavinovačke), chybným prisatím, prirastenou podjazykovou uzdičkou (alebo uzdičkou pod hornou perou), prípadne málo častým dojčením (chybou sú vopred stanovené intervaly dojčenia, zavádzanie režimu, používanie cumlíka, či používanie zavinovačky, ktorá umelo predlžuje spánok). V niektorých prípadoch môžu zablokované mliekovody vyústiť do zápalu prsníka – mastitídy. Nie vždy je pritom nevyhnutná antibiotická liečba.
Terapia:
Náprava spočíva v častom dojčení na postihnutej strane s upraveným prisatím (dieťa treba priložiť v takej polohe, aby jeho brada smerovala na zatvrdnuté miesto (napr. futbalová poloha), počas kŕmenia treba použiť stláčanie prsníka tak, že ruka je okolo zablokovaných mliekovodov, a keď dieťa pije je dobré vyvíjať na postihnuté miesto stály tlak. Celkovo treba aplikovať teplo, odpočinok, tekutiny.

SLABÉ MLIEKO?
Zloženie materského mlieka každej matky je špecifické a prispôsobuje sa aktuálnym požiadavkám a potrebám práve jej dieťatka vzhľadom na jeho vek a vyzretie. Výživová hodnota mlieka je podmienená výživou matky.
Terapia:

Určite treba jesť zdravšiu, pestrú stravu, rozdelenú na niekoľko menších porcií. Denná potreba kalórií kojacej matky je max. 3000 kcal. Nie je vhodné jesť dvojnásobne viac, ani vysoko kalorické jedlá. Na podporu tvorby mlieka sa môžu užívať aj bylinky v podobe kapsúl: senovka grécka, benedikt lekársky či moringa olejová. Užitočný môže byť aj domperidon. Pomôcť vedia aj homeopatiká. Prirodzene tvorbu mlieka podporí aj čo najčastejší kontakt nahého dieťatka na nahý hrudník matky, hlavne počas jeho spánku.

NEPRISÁVAJÚCE SA DIEŤATKO
Často ide o kombináciu viacerých dôvodov. Niektoré deti nemajú chuť na dojčenie alebo sajú slabo v dôsledku liekov, ktoré dostanú počas pôrodu, či v dôsledku skúseností s umelými náhradami prsníka.
Terapia:
Ak sa dieťatko neprisáva, môže sa prechodne dokrmovať pohárikom (dieťatko si z nakloneného pohárika vylizuje mlieko ako mačiatko) alebo cievkou po prste (cievka je voľne ponorená v nádobe s mliekom). Prisatie iniciuje aj častejší kontakt nahého dieťatka s hrudníkom matky, intenzívne nosenie v šatke a spoločné spanie. Dôležité je nepoužívať cumlík, fľašu, ochranné klobúčiky ani striekačku, nebaliť dieťatko do zavinovačky a nenechávať ho spať samostatne v postieľke.

NEPROSPIEVANIE
Ak dieťatko nedostatočne prospieva (či už od pôrodu, alebo po niekoľkých týždňoch), súvisí to so slabým tokom mlieka.
Terapia:

Pri nedostatočnom prospievaní od pôrodu treba skontrolovať a upraviť polohu pri kojení a prisatie, používať techniku stláčania prsníka (pre väčší prísun mlieka), striedať prsníky, zvýšiť tvorbu mlieka, čo najviac byť v kontakte koža na kožu s bábätkom, dojčiť pri prvých prejavoch nepokoja, intenzívne ho nosiť, spoločne spať, nepoužívať zavinovačku ani cumlík.
Neprospievanie v neskoršom období spôsobujú viaceré príčiny. Predlžovanie intervalov medzi dojčeniami, snaha o to, aby dieťatko prespalo celú noc (nesprávna!), používanie cumlíka, fľaše, samostatné spanie v postieľke, užívanie hormonálnej antikoncepcie, vnútromaternicového telieska či podkožného implantátu, nové tehotenstvo, horúčkovité ochorenie, vyčerpanie, silný emocionálny šok, dojčenie len z jedného prsníka, niektoré lieky (napr. antihistaminiká). Kľúčové pre zabezpečenie dostatočného množstva mlieka je zvýšenie jeho tvorby, úprava polohy a asymetrického prisatia, pomoc so stláčaním prsníka, striedanie prsníkov, neobmedzovanie dieťatka v dojčení, aktívne ponúkanie dojčenia častejšie (ale nie nasilu), dojčenie v polospánku.

ŠTRAJK DIEŤATKA
Tzv. štrajk sa môže objaviť kedykoľvek, často býva medzi druhým a štvrtým mesiacom. Prvé príznaky sa začínajú manifestovať vo večerných hodinách. Dieťatko sa opakovane prisáva a púšťa, pije krátko, nechce sa opäť prisať hoci je nepokojné, odťahuje sa od prsníka, prehýba chrbátik do "luku“ atď. Spúšťačom takéhoto správania je pokles toku mlieka a znížená produkcia. Pôvodcu ťažkostí treba hľadať v spôsobe starostlivosti o dieťatko v predchádzajúcom období s chybami, ktoré sme vymenovali vyššie.
Terapia:
Prvá pomoc spočíva vo zvýšení tvorby mlieka (senovka grécka, benedikt lekársky, moringa olejová, domperidon, viac druhov homeopatík). Pomáha aj dojčenie v polospánku, častejšie ponúkanie dojčenia (ak dieťatko akceptuje), spánok dieťaťa pri kontakte koža na kožu (aj počas denného spánku!), spoločné spanie a intenzívne nosenie dieťatka − najlepšie v šatke.

DOKRMOVANIE
V niektorých prípadoch, keď zlyhávajú kroky na podporu dojčenia, je naozaj nevyhnutné dokrmovanie. Popri tom však treba aj naďalej podporovať dojčenie materským mliekom.
Terapia:
Spôsob dokrmovania závisí od veku dieťatka, nerealizujeme ho však fľašou či striekačkou!
Ak sa dieťatko prisáva na prsník, dokrmujeme ho pomocou cievky priamo na prsníku.
V prípade, že už ukončilo 4. mesiac, pred dokrmovaním umelým mliekom je vhodnejšie uprednostniť doplnenie chýbajúceho kalorického príjmu príkrmami s vyššou kalorickou hodnotou − banán, avokádo, nemliečne kaše, rastlinné mlieka (napríklad mandľové mlieko, ryžové mlieko...).

CUMLÍK A DIEŤA
Používanie cumlíka sa stalo za posledné desaťročia väčšou samozrejmosťou ako používanie umelých náhrad materského mlieka. Cumlík bábätko predsa upokojuje, pomáha zaspať a hlavne… utlmí v prípade potreby jeho plač. To je však len okamžité krátkodobé riešenie.
Dieťatko svojím plačom komunikuje s okolím, neplače bez príčiny. Keď rodičia opakovane ponúkajú cumlík, zvyčajne utlmia plač, ale bez zisťovania jeho príčiny a bez naplnenia okamžitých potrieb dieťatka. Postupne dieťatko prestane vysielať signály, pretože jeho potreby zostali bez primeranej odozvy – neboli uspokojené. Dieťatko sa stáva z pohľadu dospelých pokojným. V podstate však rezignovalo. Takýmto prístupom sa stáva cumlík chybnou súčasťou starostlivosti o dieťatko. Pri intenzívnom fyzickom kontakte dieťaťa s matkou (nosenie v šatke, manduke, či na rukách...) sú mnohé potreby dojčiat prirodzene uspokojované a deti nepotrebujú náhradu v podobe cumlíka. Používanie cumlíka sa negatívne prejavuje aj na dojčení. Aj keď to v prvých týždňoch ešte nemusí byť badateľné, postupne sa znižuje čas, ktorý dieťa strávi na prsníku, zhoršuje sa prisatie, znižuje sa frekvencia dojčenia a tým aj tvorba mlieka. Prvé problémy sa môžu vyskytnúť medzi 2. a 4. mesiacom veku dieťatka a prejavujú sa buď štrajkom, alebo neprospievaním dieťatka. Používanie cumlíka jednoznačne znižuje celkovú dĺžku dojčenia.

CELKOVÁ DĹŽKA DOJČENIA A ODSTAVENIE
Svetová zdravotnícka organizácia WHO odporúča dojčiť minimálne do dvoch rokov veku dieťaťa. Pokiaľ to dieťatku a matke vyhovuje, môže dojčenie pokračovať aj dlhšie, najlepšie do prirodzeného odstavenia. K prirodzenému odstaveniu (rovnako ako aj k samostatnému spaniu) dospeje dieťatko samé, keď na to bude vyvinuté. Patrí to k významným míľnikom v živote dieťatka a matky. Urýchľovanie tohto procesu je základom porúch správania v neskoršom veku. Dojčenie je prirodzenejšie, zdravšie, bezpečnejšie a pohodlnejšie ako akákoľvek iná forma kŕmenia dieťaťa. Nehovoriac o jeho vplyve na emocionálnu a psychickú stabilitu dieťatka.

KAM PO RADY?
V prípade potreby pomoci s problémami pri dojčení sa môžu mamičky obrátiť na laktačné poradkyne OZ MAMILA − www.mamila.sk. Ich poradkyne majú skúsenosti rozšírené o kontinuálne odborné vzdelávanie, ktoré patrí k najlepším vo svete. Viaceré vedú aj lokálne skupinové poradne dojčenia − podporné skupiny. Sú to stretnutia dojčiacich mamičiek s deťmi, ale aj tehotných žien, či záujemkýň o dojčenie v budúcnosti, prípadne viacrodičiek, ktorým sa nepodarilo úspešne dojčiť svoje predchádzajúce dieťatko. Úspešne a dlhodobo dojčiť im pomáhajú informácie, ktoré môžu získať v podpornej skupine spolu s pozorovaním dojčenia i vzájomnou výmenou skúseností, podporou zo strany poradkyne a ostatných mamičiek v skupine.

Hoci sa v rozvinutých krajinách na niekoľko desaťročí dojčenie takmer vytratilo, dnes sa opäť uznáva jeho mimoriadny význam pre dieťa, matku i spoločnosť. Zvlášť keď vieme, že len malé percento žien má poruchu tvorby materského mlieka. Väčšina žien je schopná plnohodnotne dojčiť. Pre každé dieťatko je dojčenie prínosom na celý život. Doprajme im ho!

Prínosy dojčenia pre matku a dieťa:

Pre dieťa Pre matku
● podpora imunity
● ochrana pred hnačkovými ochoreniami
● ochrana pred infekciami dýchacích ciest, zápalu stredného ucha
● nižšie riziko vzniku:
    ○ alergií
    ○ cukrovky (diabetes mellitus I)
    ○ obezity
● lepší vývoj duševných schopností
● Prevencia rakoviny prsníka, maternice, vaječníkov a endometria
  ● znižuje riziko vzniku ochorení po menopauze:
    ○ osteoporózy
    ○ fraktúry krčka stehennej kosti
    ○ výskytu srdcovocievnych ochorení
    ○ infarktu
    ○ mozgovej príhody
    ○ vysokého tlaku a cholesterolu
    ○ cukrovky (diabetes mellitus II)
    ○ reumatickej artritídy
● u diabetičiek počas dojčenia znižuje potrebu inzulínu
● prispieva k tvorbe hormónov dôležitých nielen pre produkciu materského mlieka, ale znižuje aj riziko krvácania po pôrode a pôsobením oxytocínu sa urýchľuje zvinutie maternice do pôvodného stavu.
● u niektorých žien odďaľuje návrat plodnosti a potláča ovuláciu, čím sa zvyšuje interval medzi pôrodmi a telo má dostatok času na prirodzenú regeneráciu

Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať...Majú tiež vyššie riziko obezity, ochorení srdca a ciev, horší vývin zraku, čeľustí, ústnej dutiny aj vyššie riziko vzniku alergií a ekzémov.

text_ Jana Boleková

Témy: 

Rubriky: 

AKTUÁLNE ČÍSLO

LETO 2017

VYDAVATEĽ

BADAM CREATIVE, s.r.o.

 

KONTAKT

 

0903 442 220

 

horoskopy@alternativ.sk

info@badamcreative.sk

 

HOROSKOPY & LIFESTYLE

 

Moderný a alternatívny štvrťročník   o tele a o duši