V našej kultúre je pomerne bežným stavom nespokojnosť. Preto sa niekedy obdivne vyzdvihuje ako protiklad život v chudobných, rozvojových či prírodných národoch, kde sú ľudia “spokojní napriek ťažkým podmienkam“, čo sa nám zdá nepochopiteľné, priam zázračné (či hádam zaostalé?). U nás považujeme nespokojnosť za normálny, bežný, ba dokonca správny prístup k životu.

 

NESPOKOJNOSŤ – BEŽNÝ STAV BYTIA?

V poslednej dobe je moderné byť – aspoň navonok – tolerantný, nechávajúci druhým voľnosť, a tak dávame nespokojnosť najavo často nepriamym spôsobom. Každopádne bez ohľadu na to, ako sa snažíme správať aj tváriť navonok, nosíme v sebe obrovskú nespokojnosť s daným stavom vecí. Máme predsa svoju predstavu o tom, aké by veci mali byť, a ak také nie sú, sme pochopiteľne nespokojní, frustrovaní, rozladení, zlostní. V snahe donútiť druhých, aby sa veci aspoň trochu priblížili k tomu, čo by sme chceli my, sa potom uchyľujeme k rôznym manipulatívnym formám komunikácie. Medzi iným aj tak, že ostentatívne dávame najavo, ako nám je z istých vecí zle: to ten druhý, nie náš vlastný postoj, nám „dvíha tlak“, „robí stres“, „zarmucuje nás“ a podobne. Dôsledkom popierania svojej vlastnej zodpovednosti za každú situáciu, ktorou prechádzame, je ustavičná hlboká nespokojnosť, rozladenosť a zlosť. To nám spôsobuje nielen obrovskú duševnú nepohodu, ale aj fyzické, zdravotné problémy a ťažkosti.

 

AKO SI NAPĹŇAŤ SVOJE PREDSTAVY

Ak veci nie sú také, aké by sme chceli, aby boli, máme pocit straty kontroly, teda neistoty a strachu. Máme dojem, že svet je proti nám, že nie sú rešpektované naše potreby, predstavy a skúsenosti. Lenže naše potreby a predstavy nemajú byť napĺňané cez iných ľudí! Treba sa naučiť začať klásť deliacu čiaru medzi realizáciou svojich predstáv a tým, čo robí ktokoľvek druhý. Predstavy každého jedného človeka sa môžu zrealizovať nezávisle od seba, bez toho, aby si vzájomne bránili či prekážali. Ide tu len o iný pohľad na vec, ktorý treba prijať. Svet funguje tak, že je možné realizovať súbežne, simultánne rôznorodé predstavy a preferencie. Kľúčom je udržať si svoju predstavu a vedomie nezávislosti súčasne. Podľa nasledovného pravidla: Môj súlad (vnútorná pohoda, sila, vyrovnanosť) je oddelený od toho, čo robia či ako myslia iní ľudia. A to absolútne a bez výnimky!

 

CIEĽOM NIE JE KONKRÉTNY VÝSLEDOK, ALE DOBRÝ POCIT ZO ŽIVOTA

Keď sa rozhodneme začať toto pravidlo akceptovať a uplatňovať, život nás začne aj skúšať: či si udržíme rovnováhu aj vtedy, keď niekto druhý, pre nás dôležitý, v rovnováhe nie je, alebo keď nejaká okolnosť nedopadne, či neprebieha tak, ako by sme chceli. Rozhodujúce je nestratiť zo zreteľa cieľ. A tým cieľom nie je nejaký špecifický výsledok, ale jedna všeobecná zásadná vec: cítiť sa dobre, mať pocit vnútornej rovnováhy, sily, slobody a vitality. Ostať napojený na pozitívny pocit zo života. Všetko neustále plynie a mení sa, platný ostáva len základný fakt, že žijem a užívam si to. Starí čínski mudrci tomu hovorili tao – nepomenovateľná, neopísateľná podstata bytia, ktorá sa neustále mení, a predsa ostáva rovnaká a je základom všetkého. Múdry človek na to stále pamätá, a preto nepodlieha výkyvom – ani počasia, ani spoločnosti, ani svojich vlastných nálad... Riešenie akejkoľvek nespokojnosti či trápenia je teda veľmi jednoduché: začať hľadať iný uhol pohľadu – na veci, osoby aj okolnosti, na životy tých druhých aj na život ako taký. Problém je len v tom, že väčšine ľudí sa nechce hľadať iný uhol pohľadu. Radšej by chceli, aby sa zmenilo ich okolie. Lenže tak to nefunguje. Iní ľudia si aj tak budú žiť po svojom, aj život si bude hľadať u každého svoje cestičky; nepomôže žiadna manipulácia, citové vydieranie, hrubé násilie, ani všelijaké iné formy vplyvu.

 

ZÁLEŽÍ VÁM NA SEBE?

Na to, aby sa niekomu začalo chcieť hľadať ten iný uhol pohľadu, sa v ňom musí prebudiť záujem o seba, o svoje vlastné blaho. To je to, čomu sa dnes (možno už trochu frázovito) hovorí sebaláska. Až keď vám začne záležať viac na tom, ako sa cítite a aký máte pocit zo života, než na tom, či životy vašich blízkych vyzerajú tak, ako by ste chceli, alebo či sa vaše okolie a vôbec celý svet správa tak, ako by ste chceli, začnete byť naozaj slobodní, zdraví, vitálni, šťastní, úspešní, tvoriví a primerane činorodí. Každý človek si môže slobodne vybrať, či sa začne starať sám o seba (v tom najlepšom zmysle – čiže dbať o to, ako sa cíti a v akom je stave), alebo nie. Tým, ktorým sa to zdá sebecké alebo bezohľadné, možno pomôžu nasledujúce otázky: Aký typ človeka je milší tebe samému/tebe samej? Taký, ktorý ti vyčíta všetko, čo robíš inak, než ako sa páči jemu, alebo taký, ktorý ti za nijakých okolností žiadne výčitky či scény nerobí (ani sa neuchyľuje k „nenápadnej“ manipulácii či citovému vydieraniu)? Taký, ktorý je silný a rozhodný, alebo slabý, ovplyvniteľný, nerozhodný? Taký, ktorý je schopný, zodpovedný, sebestačný a samostatný, alebo taký, ktorému sa treba stále venovať, ktorý po tebe stále niečo chce, prípadne o ktorého sa často bojíš? Odpovede vám ľahko ukážu, akým typom osobnosti sa môžete právom stať aj vy!

 

SILA POZITÍVNEJ VÍZIE

S témou spokojnosti súvisí ešte jedna mylná domnienka: Spokojnosť nie je prekážkou vývoja. Byť spokojný nezávisle a neotrasiteľne neznamená nastálo sa uspokojiť s niečím, čo zďaleka nezodpovedá svojmu vyššiemu potenciálu! Byť spokojný nezávisle na okolnostiach znamená prijať daný moment, danú situáciu ako momentálny stav s vedomím a jasnou víziou toho, že tento daný stav vecí sa bude ďalej vyvíjať, a teda zlepšovať. A súčasne chápať, že tento vývoj, toto smerovanie k lepšiemu sa neudeje tak, že si to vynútim od niekoho iného (aj ak daná vec priamo súvisí s niekým iným), ale na základe môjho vlastného konštantného udržiavania si žiadúceho smeru, čiže konkrétnej, špecifickej pozitívnej vízie. Tak sa človek stáva “slobodným tvorcom“, nezávislým od okolia, ktorý si od nikoho nič nevynucuje, a predsa všetko ovplyvňuje. Lebo ten, kto má jasnú pozitívnu víziu, je skutočný “vodca“ a jeho vplyv je väčší, ako si myslíme! Zapamätajme si raz a navždy: spokojnosť či nespokojnosť máme len a len vo svojich rukách. Naša spokojnosť nezávisí, nesmie závisieť, od žiadnych vonkajších okolností! Pravda je taká, že spokojní môžeme byť, aj keď nám situácie či ľudia poskytujú všetky dôvody na nespokojnosť. Ak si na takýto postoj zvykneme, život nás príjemne prekvapí tým, že sa veci budú väčšinou vyvíjať práve podľa našich predstáv, preferencií a vízií! text_ Zuzana Šestáková