„Čo je to psychické zdravie? Schopnosť milovať a tvoriť.“ (Erich Fromm-psychoanalytik,1964)

 

Všetci to dobre poznáme. Veselé dni občas vystriedajú tie smutné a máme pocit, akoby sa nad nami stiahli mračná a slnko už nemalo nikdy vyjsť. Smútok je emócia ako každá iná a či chceme alebo nie, patrí do výbavy ľudskej existencie už od vekov. Nie sme však svojim emóciám vystavení napospas. Hoci pri depresii strácame kontakt s realitou a prepadáme ilúzii strachu, tvrdou prácou na sebe môžeme aj tento klam rozoznať a odohnať ako dotieravú muchu...

 

Depresia ako civilizačné ochorenie

 

Štatistiky ukazujú, že depresívnymi poruchami trpí stále viac ľudí. Doba, v ktorej žijeme, je na psychické zdravie veľmi náročná, pretože ponúka množstvo svetonázorov a náboženstiev, v ktorých sa nevyznáme. Nie sme si istí životnými prioritami a v snahe spĺňať vlastné predstavy o sebe, alebo predstavy druhých ľudí o nás, sa neraz úplne strácame a nevieme nájsť sever. Dnešný svet sprevádza celý rad dôvodov na úzkosť: nedostatok peňazí, neisté pracovné miesto, časový stres, nedostatok priestoru na seba, ohrozené zdravie, škodlivé potraviny... To všetko nás núti často sa zamýšľať nad budúcnosťou a prepadnúť obavám.
Ak človek obavám prepadá neustále, v jeho hlave sa vytvoria koľajnice, ktoré ho na každú maličkosť nútia reagovať prehnanými emóciami. Dávka nepríjemných pocitov môže napokon položiť človeka na lopatky a prichádza bezmocnosť: „Svet je také nebezpečné miesto! Som jeho obeť.“, šepká mu depresia.

 

Čo spôsobuje depresiu?

 

Na otázku, prečo depresia vzniká, existuje veľa rôznych odpovedí. Západná medicína rada preferuje názor, že depresia je výsledkom biochemickej nerovnováhy v mozgu. Údajne za svoj nepretržitý smútok depresívny pacient nemôže, môže za to nedostatok serotonínu v jeho neurologických centrách. Klasická medicína takto opäť pomenúva len biologický mechanizmus, sprievodný jav, nie však príčinu ochorenia. Za depresiu môže oveľa viac prebratie chybných myšlienkových vzorcov a viera vo vlastnú menejcennosť a neschopnosť. Nízka sebahodnota. Málo lásky k sebe. Neschopnosť prijímať sa taký, aký som. Nerovnováha v mozgu a chýbajúci serotonín sa stávajú chronickými, keď príliš dlho žijeme bez lásky k sebe, keď sa príliš dlho riadime strachom a nie láskou.

 

Mágia myšlienok

 

Myšlienky tvoríme neustále a ovplyvňujú náš život viac, ako sme si ochotní priznať. Najsilnejšiu moc majú presvedčenia, a teda myšlienky, ktoré sme prijali kedysi dávno za pravdu a žijú v nás bez toho, aby sme o tom čo i len tušili. Presvedčenia majú obrovskú silu, lebo im plne dôverujeme, nespochybňujeme ich a to najdôležitejšie – nie sme si ich vedomí. Škodlivé presvedčenia znejú asi takto: „Verím, že každé šťastie si pýta svoju daň.“, „Verím, že som nedokonalý.“„Verím, že sa musím snažiť, aby ma niekto miloval“, „Verím, že si zaslúžim trest“. Práve kvôli chybným presvedčeniam sa nám nedarí nájsť si životnú lásku alebo vysnívanú prácu. Program, podľa ktorého neustále rozmýšľame a žijeme, nám to totiž nedovoľuje.
Vlastné presvedčenia síce nemusíme poznať, pretože sú ukryté hlboko v podvedomí, no celkom určite sa vieme vedome pristihnúť pri vytváraní nových myšlienok a tie nám napovedia, čo si nosíme hlboko v sebe. „Pokazila som to, som nemožná.“, „Priateľ je zo mňa na nervy, je to moja chyba.“, „Mama mala pravdu, nikdy nedospejem.“ Myšlienky ako tieto nám naznačujú, že s našou sebahodnotou nie je niečo v poriadku a že naše presvedčenia sú škodlivé. Ak ste sa práve pristihli pritom, ako o sebe zle zmýšľate, nezúfajte. Vytvorte nové myšlienkové koľajnice, v ktorých sa budete podporovať a milovať taká, aká ste. Opakujte si: „Som úžasný človek a milujem sa so všetkým, čo ku mne patrí.“ Možno sa vám to bude zdať spočiatku smiešne, ale to je práve cieľ nášho ega: prospešné a milujúce myšlienky spochybniť a zosmiešniť, aby ste sa stali ovládateľní strachom a obavami.

 

Zbavte sa pocitov viny

 

Pocity viny sú obrovským problémom a spúšťačom úzkostných či depresívnych stavov. Máme pocit, že sme vinní za to, ako vyzeráme, ako sa správame, ako sa cítia naši blízki, ako sa vyvíja naša kariéra. Pocit viny nie je nikdy na mieste. Aj keď ste si vedomí toho, že ste niečo spôsobili, vynechajte sebaobviňovanie a sebatrýzeň. Medzi vinou a prevzatím zodpovednosti je zásadný rozdiel. Môžeme si povedať: „Som zodpovedný za to, ako sa mi vodí“, a tým automaticky prevezmeme kontrolu nad životom a veríme, že sme zodpovední aj za to dobré, čo v živote máme. Ak sa naopak obviníme, vtedy ide pochvala bokom a strácame kontrolu nad životom, pretože si navrávame, že nestojíme za nič a nič sa s tým nedá robiť. Zastavte to! Sme, akí sme, a máme právo byť šťastní aj v „nedokonalom“ stave. Všetko je otázkou sebaprijatia. Mať sa rád a prijímať sám seba takého, aký som, je kľúčom k psychickej rovnováhe, spokojnosti a úspechu v živote.

 

Ilúzia zvaná „slabosť“

 

Najpodstatnejšou ilúziou, ktorej depresívny človek prepadne, je viera vo vlastnú neschopnosť. Depresívny človek uverí, že jeho život je nešťastný a že s tým nič nemôže urobiť. Depresia zotročuje ľudí tým, že sa im snaží vsugerovať škaredý obraz o nich a o svete.

Výsledkom týchto negatívnych scenárov je totálne vyčerpanie, hlboký pocit smútku a beznádeje. Pre človeka sa stáva náročným už len prejsť po izbe, umyť riady alebo si zohriať jedlo. Väčšinou sa utiahne do seba, plače a spí, aby mal od svojej mysle aspoň na chvíľu pokoj.

Je to však iluzórny stav! Človek trpí, lebo sa nechal chytiť do pasce vlastných myšlienok. V skutočnosti nie je bezmocný, naopak – on jediný má moc, zmeniť svoj život k lepšiemu.

 

Sila prítomného okamihu

 

Depresia je teda ochorenie, ktoré v skutočnosti neexistuje. Ako povedal psychiater Thomas Szaz na sklonku 70-tych rokov minulého storočia: „Psychické ochorenia sú len mýtus.“ Myseľ je ako abstraktné filmové plátno, stále nám niečo premieta, no neznamená to, že film je skutočný! Pozorujte preto realitu. Vidíte? Zem sa stále točí ako kedysi, každé ráno vychádza slnko a my sa budíme. Nikto nie je osudom vybraný ako ten nešťastný a obeť všetkého zla. V skutočnosti má život každého z nás zmysel, všetci máme svoju hodnotu a nikto sa nenarodil preto, aby trpel.
Ak si budete túto silnú a naplňujúcu pravdu pripomínať dosť často, získate pevnú pôdu pod nohami a depresia sa zrazu zmení na neškodný chmár, ktorý stratí svoju dôležitosť.

 

Silný liečivý účinok ma teda rozpoznanie a prijatie prítomného okamihu. Ste smutní? Ovládla vás vaša myseľ − no a čo! Prijatie depresívneho stavu vás posunie oveľa ďalej ako neustály boj s ním. Neponižujte sa, nenazývajte sa slabými ani ťažko chorými pacientmi – ak depresia prišla do vášho života, iste má svoje opodstatnenie. Silný pocit prázdnoty vás ma prebrať k životu. K tomu, aby ste konečne odvrátili pozornosť od toho, čo vám spôsobuje bolesť a začali ste sa skutočne milovať. Depresia vás má podnietiť k tomu, aby ste sa odrazili odo dna a povedali si, že myseľ vás už od teraz nikdy ovládať nebude!
 

Ovládanie svojej mysle

 

Uvedomte si, že vaša myseľ je ako zavírený počítač a môže vám z času na čas hovoriť úplné hlúposti. Nie všetko, čo vám napadne, je naozaj pravdivé. Vedzte, že ľudia majú rôzne myšlienky a je to tak v poriadku. Nech myšlienky prichádzajú akékoľvek, nenechajte sa zastrašiť, pretože vy ste "správcami siete". Vy rozhodnete, ktoré myšlienky pustíte do systému a ktoré poputujú do "spamu". Tajomstvom úspechu je ovládať svoju myseľ. Je to náročné, najmä ak neviete prestať myslieť a čierne scenáre v hlave vás vystrašia, kedykoľvek sa im zachce. Preto začnite postupne. Začnite meditovať. Pokúste sa, pozorovať svoje myšlienky. Cirkus, ktorý sa vám odohráva v hlave, iba pozorujte a nezasahujte doňho, nech vám napadne čokoľvek. Vždy si všímajte pekné veci v živote! Verte, že sa dejú každý deň... Po každodennom tréningu a práci na sebe odrazu pocítite, že vaša pozornosť už automaticky inklinuje k tomu pozitívnemu, krásnemu a príjemnému. Je to prvý, najdôležitejší znak toho, že depresia ustupuje.

 

Chýbajúca sebadôvera

 

Príčinou depresie je nedostatok sebadôvery. Sebavedomie klesá, lebo sa nazdávate, že vám nič nevychádza, a tak sa začínate pomaly všetkého strániť: už viac nechodíte von, nechodíte za priateľmi, netelefonujete známym a prestávate chodiť aj do práce... Takýto hlboký pocit vlastnej bezmocnosti sa vylieči jedine prácou. Ak sa človek začne venovať akejkoľvek práci, tvorivej činnosti alebo bežným povinnostiam, pocit sebahodnoty a zmysluplnosti jeho existencie okamžite narastie. Je jedno, ako veľmi slabý sa cíti, ako veľmi sa dokola považuje za neschopného – časom začne sám vidieť, že tvorí a zanecháva po sebe stopu. Uvidí, že ho myseľ len celú dobu zavádzala a v skutočnosti je schopným, tvorivým a výnimočným človekom.
 

Ak vás preto depresia chytá za pačesy a snaží sa vás stiahnuť dolu, naordinujte si bohatý program a snažte sa ho disciplinovane plniť. Športujte, pracujte, tvorte, upratujte, pomáhajte ostatným – a už za krátko sa zo zdanlivo slabého človeka stane silná osobnosť s pevným sebavedomím...

 

 

Emócie z pohľadu čínskej medicíny

Tradičná čínska medicína priradila ku každému plnému orgánu v tele určitú emóciu. S pečeňou súvisí hnev, so srdcom radosť, so slezinou premýšľanie a starosti, s pľúcami smútok a s obličkami strach a zľaknutie. Všetky tieto emócie slúžia aj ako diagnostická pomôcka pre praktikov čínskeho lekárstva. Keď sa ktorákoľvek z nich prejavuje nadmerne, alebo úplne chýba, je to známka oslabenia daného orgánu alebo časti jeho systému. Ak je napríklad oslabená slezina, zvyčajne nadmerne rozoberáme rôzne svoje pocity alebo myšlienky, vopred sa niečoho bojíme až do takej miery, že si vymýšľame čo všetko by sa mohlo stať. Čínska medicína sa snaží predchádzať ochoreniam ešte pred ich vznikom. Sleduje vedľajšie príznaky – napríklad to, že k nadmerným starostiam sa zvyčajne pridajú ochabnuté svaly, prílišná chuť na sladkosti, časté herpesy, afty v ústach, hnačka, chudokrvnosť, menštruačné ťažkosti, pasivita alebo prílišná aktivita – to všetko súvisí so slezinou.

Čínska medicína sa zameriava najmä na nájdenie koreňa, pravej vnútornej príčiny ochorenia. To platí aj pri depresii. Jej príčinou je najmä nesprávny životný štýl – stres a iné emočné blokády, málo odpočinku, žiaden čas na šport a iné koníčky. K tomu sa často pridruží zlá životospráva a problém je na svete. Mlieko, mliečne výrobky, sladkosti, ťažké a mastné jedlá z rýchleho občerstvenia zahlieňujú telo a my sa potom cítime malátni, slabí, unavení, nemáme chuť na aktivitu a naša myseľ tiež nie. Náš organizmus neprijíma dostatok vitamínov, minerálov a inej výživy. Toto všetko spôsobí problémy s krvným obehom, krvné zhluky, blokády, zahlienenie mozgu a iných orgánov, čo následne vyvoláva psychické problémy a depresiu. Ak si chcete pomôcť podporte krvotvorbu a rozhýbte krv pitím bylinných odvarov z angeliky čínskej a škorice. Jedzte datle, čierny sezam, mak a špenát. Na odhlienenie organizmu konzumujte pravidelne kurkumu, hubu pórnatku a reiši, z obilovín pšeno a slzovku. Pite čerstvú mrkvovú šťavu so zázvorom alebo čaj z feniklu, anízu a sladkého drievka. Na akútnu depresiu zaberie čaj z medovky, ktorý upokojí myseľ alebo z valeriány lekárskej, ktorá stíši nervový systém. Ľubovník bodkovaný je tiež výborným antidepresívom a kvet lipy utlmí nervozitu a podráždenosť.