Naháňačka z detstva sa v dospelosti premení na sústavné naháňanie sa – z domu do práce, z práce domov, za peniazmi, majetkami, mocou, milenkou, za lepším bývaním, autom, materiálnymi vecami a tak ďalej...
Na jar a v lete máme väčšinou pocit, že život je v plnom prúde. Ak nám práve v lete chýba niečo, čo je pre nás veľmi podstatné, môžeme sa cítiť psychicky rozkolísaní a smutní.
V našej kultúre je pomerne bežným stavom nespokojnosť. Preto sa niekedy obdivne vyzdvihuje ako protiklad život v chudobných, rozvojových či prírodných národoch, kde sú ľudia “spokojní napriek ťažkým podmienkam“, čo sa nám zdá nepochopiteľné, priam zázračné (či hádam zaostalé?).
V predchádzajúcom čísle som písala o tom, aké dôležité je chcieť sa začať cítiť dobre, povedať dosť utrpeniu, výčitkám, zlosti, osamelosti a iným negatívnym pocitom. Takýmto rozhodnutím sa začneme učiť väčšej citlivosti voči sebe samým.
Žijeme v takej dobe a v takej kultúre, kedy sa nám zo všetkých strán natíska predstava, že treba žiť úspešne a v hojnosti. Nenabádajú nás na to iba komerčné reklamy, ale aj všetky možné motivačné a ezoterické smery.
Máme ich za akýchsi čudákov, ktorí tancujú okolo ohňa a do vlasov si pletú farebné perie. No nevieme, že ich rituálne správanie je len vyjadrením úcty ku všetkému živému.
