Ktorá diéta je tá pravá?

Vegetariánstvo, vegánstvo, surová strava, stredomorská strava, paleo strava, ketogénna diéta… médiá, blogeri a výživoví poradcovia nás zaplavujú informáciami z najnovších štúdií o jednotlivých spôsoboch stravovania a často ich opisujú ako “ideálne” diéty vedúce k schudnutiu, zvýšeniu vitality alebo zníženiu rizika mnohých ochorení. Pravdou je, že pozitívne výsledky môže v určitých parametroch zdravia priniesť každá. Štúdie ale často sledujú len krátkodobý vplyv na zdravie sledovaných osôb. Dlhodobé nasledovanie niektorých diét môže viesť k nedostatku niektorých dôležitých živín nevyhnutných pre správne fungovanie organizmu. Ktorý výživový štýl je teda optimálny z hľadiska dlhodobého zachovania zdravia a vitality a prevencie ochorení?

VEGÁNSTVO

CHARAKTERISTIKA

● Vysokosacharidová rastlinná strava bez akýchkoľvek živočíšnych produktov. Základ stravy tvoria surová a varená zelenina, ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny, ryža, orechy, semienka, huby.

● Vegánstvo na surovej strave – čisto rastlinná surová strava zahriata maximálne na 46 °C. Základ stravy tvoria zelenina, ovocie, orechy, semienka, klíčky, kvasená zelenina, za studena lisované oleje.

ZDRAVOTNÉ BENEFITY

● Prevencia ochorení – vďaka vysokému podielu vitamínov, minerálov, vlákniny, enzýmov a fytochemikálií je telo schopné efektívnejšie bojovať proti oxidačnému stresu, zápalom a infekciám. Tým sa tiež výrazne redukuje riziko cukrovky 2. typu, metabolického syndrómu, srdcovo-cievnych ochorení či rakoviny.

● Redukcia hmotnosti a lepšie trávenie – vegánska neupravovaná strava môže viesť k redukcii hmotnosti, lepšej kontrole hypertenzie, hladiny krvného cukru, triglyceridov a cholesterolu, k zlepšeniu citlivosti na inzulín atď.

● Silnejší imunitný systém a lepšia nálada – rastlinná strava obsahuje veľa prebiotík potrebných pre život probiotických baktérií, ktoré pozitívne vplývajú na imunitu a náladu (odhaduje sa, že až takmer 80% našej imunity sídli práve v črevách a približne 80% serotonínu – hormónu dobrej nálady sa tvorí v črevách). Vegánska strava zahŕňa aj fermentované jedlá ako napr. kvasenú kapustu alebo kimchi, ktoré prirodzene obsahujú miliardy priateľských probiotických baktérií.

● Menší dopad na životné prostredie – priemyselný chov hospodárskych zvierat a výroba mäsových a mliečnych výrobkov sú zodpovedné za približne štvrtinu celkových emisií skleníkových plynov. Chov hospodárskych zvierat je spojený aj s masívnym odlesňovaním a produkciou toxického odpadu chovných staníc, ktorý znečisťuje prostredie a dostáva sa do podzemných vôd. Znepokojujúce je tiež používanie hormónov a antibiotík pri chove, ktorých zvyšky sa napokon môžu dostať na náš tanier.

ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ

● Nedostatočný príjem niektorých živín – čisto rastlinná strava sa môže po istom čase prejaviť poruchami zdravia kvôli deficitu niektorých nutrientov (aminokyseliny, vitamíny skupiny B - hlavne B12, vitamín D, zinok, vápnik, železo či omega-3 mastné kyseliny). Neželaným dôsledkom môže byť strata svalovej hmoty, oslabenie kostí a zubov, poruchy metabolizmu, kognitívnych funkcií a plodnosti, pocit slabosti, únava, búšenie srdca, tráviace a nervové ťažkosti, poruchy imunity atď.

● Vyšší príjem antinutrientov – antinutrienty sú látky vyskytujúce sa hlavne v obilninách a strukovinách, ktoré bránia vstrebávaniu niektorých minerálov alebo blokujú tráviace enzýmy. Príkladom je kyselina fytová, oxaláty, taníny alebo inhibítory trypsínu. Ich obsah sa však dá výrazne redukovať správnou prípravou: namáčaním, nakličovaním a fermentovaním.

● Vysoký príjem sacharidov – veľa vegánov prijíma nadmerné množstvo sacharidov a skrytých cukrov, čo môže viesť k priberaniu či kvasinkovým infekciám.

ÁNO či NIE?

Vegánstvo môže byť zdravým spôsobom stravovania a môže priniesť vyššie spomínané zdravotné benefity za predpokladu, že základom stravy sú nespracované kvalitné rastlinné prvopotraviny pri súčasnom vyhýbaní sa spracovaným výrobkom s obsahom škodlivých prídavných látok, pridaného cukru a nezdravých tukov ako aj upraveným vegánskym náhradám mäsa a mliečnych výrobkov, rafinovaným olejom, vysokej spotrebe cukru či slaným pochutinám. Samozrejmosťou by mala byť aj suplementácia vyššie spomenutých výživových doplnkov, ktoré pokryjú prípadné výživové deficity – najmä vitamínu B12. Ak máte tráviace ťažkosti ako napr. syndróm priepustného čreva, mali by ste obmedziť konzumáciu surovej stravy na minimum.

Podľa môjho názoru, čisto vegánska alebo surová strava nie sú z dlhodobého hľadiska tou optimálnou voľbou pre väčšinu ľudí, hoci po svete sa pohybuje zopár veľmi zdravých a vitálnych dlhožijúcich vegánov. Ak však chcete svoje telo prečistiť a odľahčiť svoj tráviaci systém od dlhodobej a častej konzumácie mäsa, vegánstvo môže byť na niekoľko dní či týždňov prospešnou zmenou. Ak sa rozhodnete pre striktné dlhodobé vegánstvo, nechoďte do toho bezhlavo, požiadajte o pomoc odborníka.

VEGETARIÁNSTVO

CHARAKTERISTIKA

● Ovo-lakto vegetariánstvo – rastlinná strava doplnená o vajíčka a mliečne výrobky. Základ stravy tvoria surová a varená zelenina, ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny, ryža, orechy, semienka, huby, vajíčka a mliečne výrobky.

● Peskariánstvo – rastlinná strava doplnená o ryby a morské plody.

ZDRAVOTNÉ BENEFITY

● V prípade kvalitnej stravy s vysokým podielom čerstvej pestrofarebnej zeleniny a s vylúčením spracovaných výrobkov z bielej múky, rafinovaných olejov a technologicky upravených potravín s obsahom škodlivých prídavných látok a cukru, vegetariánsky spôsob stravovania zahŕňa všetky zdravotné benefity uvedené vyššie pri vegánskej strave.

● Vďaka konzumácii vajíčok, mliečnych výrobkov a v prípade peskariánov aj rýb a morských plodov, strava je oveľa komplexnejšia a mnohé zdravotné riziká plynúce z nedostatku niektorých živín sa redukujú na minimum.

ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ

● Nedostatočný príjem niektorých živín – stále je tu isté riziko deficitu niektorých nutrientov, ktoré je potrebné doplniť vo forme výživových doplnkov. U peskariánov je toto riziko minimálne.

● Vyšší príjem antinutrientov a sacharidov – podobne ako u vegánov.

ÁNO či NIE?

Vegetariánstvo môže byť veľmi zdravou formou stravovania. Podľa výskumu uverejnenom v žurnáli Proceedings of the Nutrition Society, vegetariánske diéty sú zvyčajne bohaté na sacharidy, omega-6 mastné kyseliny, vlákninu, karotenoidy, kyselinu listovú, vitamíny C a E a horčík, zatiaľčo sú relatívne chudobné na bielkoviny, nasýtené tuky, omega-3 mastné kyseliny s dlhým reťazcom, retinol, vitamín B12 a zinok. Záleží na výbere konkrétnych potravín a spôsobe úpravy jedla. Vajíčka budú najvýživnejšie od sliepok s celodenným voľným výbehom na zatrávnenom teréne, mliečne výrobky od kôz, oviec a kráv voľne sa pasúcich na lúkach a ryby z voľného odchytu hlavne v studených vodách. Taktiež si treba dať záležať na správnom pomere surovej a varenej stravy. Zatiaľčo surová strava obsahuje najviac vitamínov, minerálov, enzýmov a fytonutrientov v nezmenenej forme, šetrná tepelná úprava dokáže u určitých potravín zvýšiť dostupnosť niektorých živín. Napríklad šetrné varenie plodín obsahujúcich beta-karotén a lykopén (tekvica, sladké zemiaky, paradajky) pomáha uvoľniť tieto karotenoidy a zvyšuje ich vstrebateľnosť. Rozumne zostavený vegetariánsky stravovací plán môže byť aj z dlhodobého hľadiska zdraviu veľmi prospešný. Dôležité je nájsť správnu vyváženosť medzi kvalitnou a pestrou rastlinnou zložkou stravy a kvalitnými živočíšnymi potravinami.

PALEO

CHARAKTERISTIKA

● Základ stravy našich predkov – lovcov a zberačov z paleolitu (staršej kamennej doby). Z jedálnička vypadávajú všetky potraviny upravené človekom, obilniny, strukoviny a mliečne výrobky. Modernú paleo stravu tvorí hlavne ovocie, zelenina, mäso, orechy, semienka, ryby, vajíčka a za studena lisované nerafinované oleje. V porovnaní s vegetariánskym a vegánskym spôsobom stravovania je to teda strava s výrazne nižším podielom sacharidov, zato bohatá na bielkoviny a tuky.

ZDRAVOTNÉ BENEFITY

● Zníženie zápalových procesov – paleo strava je bohatá na protizápalové potraviny (ovocie, zelenina, orechy, semienka, ryby, koreniny) obsahujúce antioxidanty a omega-3 mastné kyseliny. Keďže chronické zápaly sú pôvodcom mnohých ochorení, vrátane srdcovo-cievnych chorôb, rakoviny a cukrovky, vyvážená a kvalitná paleo strava môže redukovať riziko ich vzniku a prispieť k celkovému pocitu zdravia.

● Možná redukcia nadváhy – vysoký podiel bielkovín a zdravých tukov zabezpečia dlhodobejší pocit nasýtenia vďaka pomalšiemu tráveniu a menším výkyvom hladiny cukru v krvi v porovnaní s vysoko-sacharidovými diétami. Paleo strava je vďaka zelenine a ovociu bohatá aj na mikronutrienty, enzýmy a vlákninu, ktorá umocňuje pocit nasýtenia.

● Vyšší podiel svalovej hmoty a viac energie - dostatočný príjem bielkovín je nevyhnutný pre celkové zdravie. Podieľajú na obnove a stavbe tkanív, tvoria enzýmy nevyhnutné pre biochemické reakcie, sú dôležité pre správne fungovanie imunitného systému, majú transportnú funkciu (v krvi sú nosičom vitamínov, minerálov, cukru, cholesterolu, kyslíka).

● Lepšia kontrola glykémie – vďaka nižšiemu podielu sacharidov a vyššiemu podielu bielkovín a tukov na energetickom príjme je hladina cukru v krvi stabilnejšia.

ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ

● Nadmerný príjem červeného mäsa je spojený s rakovinou hrubého čreva a vyšším rizikom úmrtnosti. Bravčové mäso nesie vyššie riziko nákazy parazitmi, krevety patria medzi najtoxickejšie plody mora. Úpravou mäsa pri vysokých teplotách dochádza k zmene bielkovinovej štruktúry a tvorbe heterocyklických amínov, čo sú rakovinotvorné látky. Karcinogény sú obsiahnuté aj mnohých spracovaných mäsových produktoch.

ÁNO či NIE?

Základná myšlienka paleo stravy je vyhnúť sa človekom upraveným potravinám, ktoré často obsahujú škodlivé prídavné látky, rafinované tuky a oleje, pridaný cukor alebo sú technologickou úpravou a zahrievaním znehodnotené. Na rozdiel od vegánstva a vegetariánstva je paleo strava pri dostatočnej konzumácii zeleniny komplexná a nie je nevyhnutné užívať výživové doplnky. Takže na prvý pohľad sa javí ako ideálna diéta, ale jej nevýhodou môže byť nadmerná konzumácia mäsa a navyše dnešné mäso sa kvalitou nedá porovnať s mäsom z paloelitických čias, ktoré bolo výživnejšie a obsahovalo oveľa menej tuku. Niektorí môžu paleo strave taktiež vytýkať vyradenie niektorých vysokonutričných skupín potravín, akými sú strukoviny, mliečne výrobky alebo celozrnné obilniny. Podľa môjho názoru nie je paleo strava optimálnou voľbou pre väčšinu z nás. Hoci dokáže pri optimálnom zložení pokryť všetky nutričné požiadavky nášho tela, povoľuje aj viacero nezdravých potravín živočíšneho pôvodu. Pred konvečným mäsom uprednostnite divinu alebo mäso z biofariem, vyberajte si ryby nižšie na potravinovom reťazci ako napr. lososa alebo sardinky, ktoré obsahujú menej ťažkých kovov. Upravená paleo strava s konzumáciou kvalitného mäsa v rozumnej miere (1 až 3-krát týždenne), vyváženým príjmom mastných kyselín a posilnením rastlinného podielu na celkovom príjme, môže byť pre mnohých perspektívnym stravovacím štýlom vedúcim k pevnému zdraviu.

KETOGÉNNA DIÉTA

CHARAKTERISTIKA

● Extrémne nízkosacharidová a vysokotuková diéta. Príjem sacharidov je výrazne obmedzený, zásoby glukózy vo svaloch a pečeni sa vyčerpajú a hladina cukru v krvi sa ustáli na relatívne nízkej hodnote, telo je preto nútené prestať sa spoliehať na glukózu ako na primárny zdroj energie a dostáva sa do stavu ketózy, čo je metabolický stav využívajúci tzv. ketóny ako hlavný zdroj energie. Telo teda prechádza zo sacharidového glykolitického metabolizmu na tukový metabolizmus a využíva exogénne (prijaté stravou) a endogénne (vlastné) tuky ako zdroj energie. Energetický príjem štandardnej ketogénnej diéty je tvorený zo 75% zdravými tukmi, z 20% bielkovinami a sacharidy sa na jeho pokrytí podieľajú len zvyšnými 5%-mi. Modifikovaná ketogénna diéta je miernejšia – hlavným cieľom je znížiť príjem sacharidov na cca 50g denne a menej, čím sa vytvoria podmienky na prechod do stavu ketózy.

● Základ ketogénnej stravy tvoria zdravé formy tukov ako olivový, kokosový a ľanový olej, maslo, ghee a mäso od zvierat pasúcich sa na tráve (vrátane orgánového mäsa), prirodzene chovaná hydina s voľným výbehom a jej vajíčka, divina, ryby z voľného odchytu, nadzemné neškrobové druhy zeleniny s vysokým podielom listovej zeleniny, kvasená zelenina, fermentované nepasterizované mliečne výrobky, nízkosacharidové druhy ovocia (hlavne avokádo, bobuľové ovocie s mierou), slepačie a hovädzie vývary, orechy a semienka.

ZDRAVOTNÉ BENEFITY

● Redukcia nadváhy a prevencia a zmiernenie prejavov cukrovky 2. typu – ketogénna diéta dosiahla vo viacerých štúdiách rýchlejšie a výraznejšie výsledky v redukcii hmotnosti ako nízkotukové diéty. Menej sacharidov v strave znamená nižšiu produkciu inzulínu, a to znamená, že telo má menšiu tendenciu energiu ukladať a väčšiu tendenciu využívať ako zdroj energie už existujúce tukové tkanivo. Vďaka menším výkyvom hladinu cukru a inzulínu v krvi a ich ustálením na nízke hodnoty sa môže opäť zvýšiť citlivosť bunkových receptorov na inzulín, a to pomáha zvrátiť hlavnú príčinu prejavov cukrovky 2. typu, inzulínovú rezistenciu.

● Nižšie riziko neurodegeneratívnych ochorení – ketogénna diéta bola pôvodne navrhnutá pre pacientov s epilepsiou v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Jej výsledkom bolo podstatné zníženie frekvencie a intenzity epileptických záchvatov. Odvtedy bol dokázaný jej pozitívny vplyv a terapeutický účinok na mnohé ďalšie neurologické poruchy a ochorenia ako Alzheimerova a Parkinsonova choroba, nádory na mozgu, autizmus, skleróza multiplex a ďalšie. Podľa Európskeho žurnálu klinickej výživy ja ketogénna diéta účinná vďaka svojmu neuroprotektívnemu efektu, ktorý pravdepodobne súvisí s úpravou abnormalít energetického metabolizmu bunky, čo je spoločná charakteristika mnohých neurologických porúch.

● Možná prevencia a podporná liečba rakoviny – táto teória je založená na výskume doktora Thomasa N. Seyfrieda, ktorý tvrdí, že rakovina je metabolické ochorenie a elimináciou jej jediného zdroja energie – cukru začnú rakovinové bunky hladovať a degenerovať. Podľa niektorých výskumov, na rozdiel od zdravých buniek nášho tela, rakovinové bunky nie sú schopné prejsť na tukový metabolizmus. Pozitívne výsledky boli sledované hlavne v súvislosti s nádormi na mozgu.

● Nižšie riziko srdcovo-cievnych ochorení – hoci je ketogénna strava bohatá na tuky, ktorých vysoký príjem bol dlho spájaný s vyšším rizikom kardiovaskulárnych chorôb, mnohé štúdie dokázali pravý opak. Podľa nich vedie kvalitná ketogénna strava k úprave hladiny krvného cukru, zníženiu hladiny triglyceridov a LDL cholesterolu a k zvýšeniu hladiny HDL cholesterolu. Rozhodujúca je kvalita prijímaných tukov a pomer mastných kyselín.

ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ

● Pocit slabosti, únava, nevoľnosť, náladovosť, poruchy spánku a trávenia (napr. zápcha), strata libida – všetky tieto možné prejavy sú spojené so zmenou metabolizmu, keď telo prechádza zo stavu spaľovača cukrov do stavu spaľovača tukov. Našťastie sa tieto nepríjemné symptómy neprejavia u každého a zvyčajne ustúpia do 1 alebo 2 týždňov.

● “Špinavá” ketogénna diéta – pozitívny zdravotný potenciál ketogénnej diéty môžeme naplno využiť len pri výbere tých najzdravších a najkvalitnejších potravín. Ak budete dodržiavať len podiel tukov, bielkovín a sacharidov predpísaných ketogénnou diétou bez ohľadu na kvalitu jednotlivých potravín, do hry vstupujú ďalšie zdravotné riziká spojené s nadmernou konzumáciou nezdravých tukov (rafinované oleje, stužené a pokrmové tuky), mäsa a produktov konvenčne chovaných zvierat (zvyšky hormónov, antibiotík a pesticídov) alebo spracovaných produktov s možným obsahom škodlivých prídavných látok (slanina, klobásy, diétne ochutené nápoje, atď.).

● Možné výživové deficity –je možné, že telo nedostane dostatok vlákniny (dôležité prebiotikum), niektorých vitamínov, minerálov, antioxidantov a fytochemikálií.

● Kontraindikácie – ketogénna diéta sa neodporúča pre ľudí s pankreatidou, zlyhaním pečene, poruchami metabolizmu tukov a chorobami obličiek.

ÁNO či NIE?

Obilniny, múčne výrobky (chlieb, pečivo, cestoviny atď.), cereálie, quinoa, kukuričné výrobky, zemiaky, ryža, väčšina ovocia, cukor, med a iné sladidlá, sladkosti, zákusky, takmer všetky spracované výrobky, šťavy a sladené nápoje, alkohol … to sú potraviny, ktorých sa musíte pri ketogénnej diéte vzdať. Kvôli prísnemu limitu príjmu sacharidov treba výrazne obmedziť aj ďalšie skupiny potravín ako napr. strukoviny, orechy (hlavne kešu), mliečne výrobky alebo podzemné druhy zeleniny a hrášok. Keďže sacharidy tvoria základ jedálnička drvivej väčšiny z nás, prechod na tukový metabolizmus je pre telo obrovská zmena a treba sa pripraviť na nepríjemné symptómy sprevádzajúce adaptáciu tela na spaľovanie tukov ako primárneho zdroja energie. Ketogénna diéta sa javí ako veľmi dobrá voľba hlavne ak máte ciele ako redukcia nadváhy, zníženie rizika cukrovky 2. typu alebo prevencia a podporná liečba neurologických porúch. Hoci je ketogénna diéta veľmi efektívna pre dosiahnutie vyššie spomínaných benefitov, podľa môjho názoru je konzumácia vysoko-nutričných sacharidových potravín (ovocie, strukoviny, quinoa, sladké zemiaky, pohánka, huby atď.) z dlhodobého hľadiska dôležitá pre optimálne fungovanie nášho organizmu. Preto túto diétu neodporúčam držať dlhodobo, maximálne 3-6 mesiacov, a to len na dosiahnutie štúdiami potvrdených terapeutických benefitov.

STREDOMORSKÁ STRAVA

CHARAKTERISTIKA

● Stredomorský spôsob stravovania je založený na tradičnej stredomorskej strave obsahujúcej kvalitné nespracované lokálne potraviny s vysokým podielom vlákniny.

● Základ stravy tvoria čerstvé ovocie a zelenina (hlavne listová a nadzemná neškrobová), olivový olej, orechy a semienka, strukoviny (hlavne šošovica a cícer), celozrnné obilniny, ryby a morské plody z voľného odchytu (aspoň 2-krát týždenne), kvalitné zdroje živočíšnych bielkovín s mierou (hydina odchovaná na voľných trávnatých plochách a jej vajíčka, kozie mlieko, syry, kefír, jogurt), zriedkavá konzumácia kvalitného červeného mäsa (asi raz týždenne), bylinky a koreniny.

ZDRAVOTNÉ BENEFITY

● Menej zápalov a oxidačného stresu – stredomorská strava obsahuje množstvo protizápalových potravín s vysokým podielom antioxidantov, ktoré nájdeme aj v kvalitnom červenom víne (resveratrol).

● Zdravší srdcovo-cievny systém – vďaka protizápalovému charakteru s vysokým obsahom mononenasýtených a omega-3 mastných kyselín má stredomorská strava veľký potenciál redukovať riziko kardiovaskulárnych ochorení. Vo viacerých štúdiách sa potvrdil jej pozitívny vplyv na znižovanie krvného tlaku pri hypertenzii, znižovanie LDL cholesterolu a triglyceridov, zvyšovanie HDL cholesterolu a výrazne zníženie rizika smrti spôsobenej srdcovými príhodami.

● Pomáha v boji proti rakovine – stredomorská strava má veľa protirakovinotvorných vlastností: rovnováha v príjme omega-6 a omega-3 mastných kyselín, obsahuje veľa vlákniny, antioxidantov a polyfenolov, vďaka čomu má potenciál znižovať zápaly, chrániť DNA pred poškodením a bunky pred mutáciami a spomaľovať alebo zastaviť rast prípadného nádoru.

● Znižuje riziko metabolického syndrómu – metabolický syndróm je spojený s obezitou, hyperglykémiou, inzulínovou rezistenciou, vysokým tlakom, vysokou hladinou triglyceridov a nízkou hladinou HDL cholesterolu. Vďaka priaznivému zastúpeniu živín na energetickom príjme (sacharidy asi 40 %, zdravé tuky 30 – 40 % a kvalitné bielkoviny 20 – 30 %) je stredomorská strava ideálna na zachovanie relatívne nízkych a ustálených hodnôt glykémie. Tradičná stredomorská strava je pri dostatočnej pohybovej aktivite veľmi vhodnou prirodzenou stravou pre diabetikov. ● Chráni kognitívne zdravie a vedie k lepšej nálade – protizápalové vlastnosti stredomorskej stravy spomaľujú proces starnutia a s ním aj nástup neurologických a kognitívnych degeneračných ochorení. Vďaku pravidelnej konzumácii kefíru, jogurtu alebo kvasenej zeleniny s vysokým obsahom probiotík vedie stredomorská strava k zdravým črevám, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na imunite, kognitívnych funkciách, dobrej pamäti a nálade.

ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ

● Vyvážená stredomorská strava nepredstavuje pre zdravých ľudí žiadne riziká.

ÁNO či NIE?

Stredomorská strava obmedzuje konzumáciu spracovaných výrobkov na minimum, resp. ich z jedálnička úplne eliminuje. Tým je telo uchránené od negatívnych vplyvov škodlivých prídavných látok, pridaného cukru a soli, nezdravých rafinovaných tukov atď. Navyše má vysoký obsah prirodzene protizápalových potravín, antioxidantov, vitamínov, minerálov a vlákniny a je komplexným stravovacím štýlom bez potreby suplementácie v podobe výživových doplnkov. Podľa môjho názoru, tradičná stredomorská strava je spomedzi spomínaných stravovacích štýlov z dlhodobého hľadiska najzdravšou voľbou pre väčšinu ľudí. Táto strava je veľmi pestrá, chutná a má veľa zdravotných benefitov.

Nič ako ideálny spôsob stravovania vhodný pre každého neexistuje. Každý z nás je individualita so svojimi jedinečnými potrebami, zdravotným stavom, mentálnym rozpoložením, fyzickým a psychickým zaťažením atď. Na ceste za zdravím by sme sa preto nemali upínať na najnovšie trendy v oblasti stravovania, ale skôr počúvať svoje unikátne telo a riadiť sa základnými princípmi zdravého stravovania. Úspešnosť a zdravotné benefity danej diéty či stravovacieho štýlu by sme nemali hodnotiť len na základe jedného benefitu, napr. redukcie hmotnosti. Vnímajte svoje telo a uvedomujte si koľko energie pri danom štýle stravovania máte, či dobre spíte, ako vám funguje vaše trávenie, ako je na tom vaše libido, či sa cítite mentálne dobre a ako sa dokážete koncentrovať. To sú skutočné ukazovatele prínosu pre vaše zdravie a vitalitu. Nezabúdajme však, že strava je len časť skladačky s názvom životný štýl, ktorý zahŕňa viaceré faktory ovplyvňujúce naše zdravie. Ani tá najzdravšia strava na svete nám nezabezpečí kvalitný život plný energie a vitality. Nemenej dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi zdravie sú aj dostatok pohybu, redukciu stresu, zdravý spánok, vyhýbanie sa kontaktu so škodlivými látkami (napr. v konvenčnej kozmetike) či silným elektromagnetickým poliam.

Pre viac informácií o výžive a stravovacích plánoch
kontaktujte autora článku na:
www.healthandtraining.org.

text_ Matej Suchárek